Trh
Najprv prichádza vždy na rad súťaž v trhu. Je to disciplína riskantnejšia a obťažnejšia. Činku treba naraz preniesť zo zeme až do vzpaženia. Preto usilujú súťažiaci o to, aby zdvíhali os činky pokiaľ možno len do najnižšej nutnej výšky. Volia veľmi široký uchop, ktorý umožní „nižšie“ vzpaženie. Pre uznanie pokusu je potrebné, aby vzpierač činku v napätých pažiach ustálil. Veľké rozovretie paží, pri ktorom sú dlane až tesne pri kotúčoch, skutočne prináša úsporu niekoľko cenných centimetrov výšky, do ktorej treba činku dopraviť. Zároveň však takto široký uchop má i svoje úskalia – je to poloha menej stabilná, činka sa v nej ťažšie ustaľuje, vzpierač navyše v široko rozovretých pažiach udrží predsa len o málo nižšiu záťaž, než keď sú ruky viac pri sebe. Mohutnej práci trupu a paží napomáhajú tiež nohy. Hneď ako vzpierač zdvihne činku zo zeme, „uniknú“ podskočením do hlbokého drepu (do „sedačky“) alebo do výpadu (rozštepu). Okrem chodidiel sa však žiadna iná časť tela nesmie dotknúť podlahy. Z drepu alebo výpadu potom vzpierač musí prejsť do záverečnej polohy, pri ktorej je činka celkom v pokoji, paže aj nohy sú napnuté a obe chodidlá sú na rovnakej úrovni, vedľa seba.
