Červený kríž sa zrodil v srdci švajčiarskeho obchodníka Henryho Dunanta (1828-1910) dňa 24. júna 1859, po tom, čo na vlastné oči videl jednu z najkrvavejších bitiek storočia, bitku pri talianskom Solferine.
Po bitke pri Solferine v severnom Taliansku, kde sa stretli vojska Francúzska a Rakúska, zostalo 40 000 mŕtvych a tisíce ranených zostalo ležať bez povšimnutia v dôsledku nedostatku vojenských lekárov.
Henry Dunant sa stal očitým svedkom situácie a bol ňou šokovaný. Namiesto plánovanej schôdzky s Napoleónom III zhromaždil obyvateľov blízkych dedín a zorganizoval pomoc a starostlivosť pre ranených. Jeho slová Siamo tutti fratelli (všetci sme bratia) otvárala srdcia dobrovoľníkov, ktorí pomáhali všetkým raneným bez zisťovania, kto je priateľ a kto nepriateľ.
Dunant sa vrátil do Švajčiarska a napísal knihu „Spomienka na Solferino“, ktorú neskôr na svoje náklady vydal (1862). Knihu rozposlal vládnucim rodom Európy, vojvodcom, politikom, verejne angažovaným osobnostiam a priateľom. „Spomienka na Solferino“ mala veľký vplyv a návrhy z knihy dostali konkrétnu podobu - Červený kríž. Vlády sa dohodli na kodifikácii prvých pravidiel vedenia vojny.
17. februára 1863 sa prvý krát zišiel výbor, ktorý prijal názov Medzinárodný výbor pre pomoc raneným. V roku 1876 sa práve z neho stal Medzinárodný výbor Červeného kríža.