Spodňa tvorí spodnú časť kroja. Je to od pása do pol lýtok siahajúca sukňa z hrubého nebieleného domáceho plátna. Pod ňu sa ešte oblieka stánka, ktorá ale môže byť aj prišitá ku spodni. Stánka je tkaná z červenej pamokovej nite s bielymi vzormi, ktoré smerovali zhora nadol, niekedy sa vystriedali farebné kvetinové vzory a v smútku sa červená menila na čiernu. Na pleciach ju držali pentle.
Mladšie ženy nosili oplecká bohato vyšívané s nespočetným množstvom ornamentov, vyšívaniu ktorých venovali Detvianky najväčiu pozornosť. Staršie oplecká boli celoplošne vyšívané ľanovou nebielenou niťou na ľanovom plátne. Na výzdobu tiež používali paličkovú čipku, ktorú aplikovali vodorovne alebo zvisle, okolo nej bola bohatá výšivka. Novšie oplecká sú vyšívané farebnými niťami, prevažne oranžovými a žltými odtieňmi, doplnené farebnou furmou (výšivka na vyťahaných nitkách – hrachovinka). Nezriedka sa nosia oplecká vyšívané červeným pamokom, ktoré sú doplnené tkaným pásom rovnakej farby. Ku skvostom patria hlavne oplecká, ktoré sú podkladané trútrom a tylom.
Je to vlastne ľajblík, ktorý zakrýva prsia a malú časť pod pazuchami. Obliekal sa na oplecko, priliehal k telu a mal štvorcový výstrih. Pôvodné boli šité z mnohých malých kúskov. Zapínal sa na jednu gombičku alebo háčik, niektoré sa vôbec nezapínali. Boli ozdobené výšivkou a neskôr sa prišívali rôzne flitre a korálky – tzv. limbačky.
Pôvodné sukne boli barchetové a farbiarske. Na páse boli husto naskladané do širokého obalku, zospodu podšité inou farebnou látkou – bľach. Výšivka bola veľmi skromná – len úzky venček asi 15-20 cm od spodku sukne alebo vôbec žiadna. Vydaté ženy si sukne “opínali” – prednú časť sukne si podkladali a upevnili pod šnúrku na obalku. Nová doba so sebou priniesla aj nové materiály – dnes sa nosia sukne zamatové alebo zo zmesových materiálov a výšivka je omnoho bohatšia ako na pôvodných sukniach. Tiež sa zmenila farebnosť – široké vence kvetov hýria všetkými farbami.
Šata – pôvodné zásterky na bežný deň (do roboty) neboli zdobené a boli z modrého perkálu. Na sviatok do kostola sa nosili šaty glotové, zospodu vyšívané a dookola obšité čipkou – často sa používala paličková čipka. Šikovnejšie ženy mali šatu vyšívanú aj okolo tzv. zubami. Zásterka bola husto nazberkaná do obalku a na páse sa uväzovala tkanicou. Dnešné zásterky majú vzor vyšitý bohatými vzormi do širokých venčekov ako na sukniach.
Je to veľká trojrohá šatka, ktorá sa uväzovala popod pazuchy smerom dozadu. Základ tvorilo domáce plátno – po obvode obšité úzkou krajkou – andzesom. Pôvodne bol andzes háčkovaný alebo vyšívaný. Na ňom bola prišitá široká krajka – štikeraj, ktorý bol bohato nazberkaný. Staršie ženy pôvodne nosili krodle z naviazaných strapcov. Niektoré si štikeraj vyšívali a tiež aj háčkovali – čipkovaný krodeľ.
Kápku alebo čepiec nosili len vydaté ženy. V minulosti boli háčkované alebo vyšívané na tyle a upevnené na hlave pomocou kotúčky z vlasov. Na zadnej časti bola upevnená šnúrka do mašle a visela dole k pásu. Neskôr sa začali vyšívané a háčkované kápky dopĺňať rôznymi korálkami – striedali sa osve, limbačky, pučienky. Staršie ženy si viazali na kápku šatku. Pôvodne bola vyšívaná bielou dierkovanou výšivkou, ktorú vystriedala farebná šatka z modernejších materiálov.
Malé dievčatká nosili najprv obyčajné jednoduché šatičky. Neskôr, ako vyrastali, si obliekali sukne a vyšívané košieľky. Nakoniec si obliekali obyčajný tradičný kroj.