Legendárna časť mužského kroja zakrýva hruď, brucho je holé, má široké rukávy. Šila sa z jedného kusu látky preloženého napoly po šírke. V hornej časti má výstrih pre hlavu a na prsiach rázporok olemovaný výšivkou. Pod krkom sa uväzuje dvoma šnúrkami. Zdobí ju výšivka oranžovej farby, ktorá je umiestnená vpredu na hrudi a v priečnych pásoch na rukávoch. Pôvodná výšivka bola zhotovená „pravou“ ihlou – hrachovinka a okolo nej polhviezdy. Bola doplnená paličkovanou čipkou – viazanie a na konci rukáva obháčkovaná spevňujúcou vzorkou.
K tradičnému mužskému odevu patrili dva typy nohavíc: široké rovné biele plátené nohavice - geti siahajúce trochu
niže kolien a úzke dlhé nohavice z bieleho súkna - súkeňiaki.
Geti sú široké, siahajúce pod kolená, v páse stiahnuté tkanicou. Spodná časť nohavíc je podšitá dvojmo a ukončená strapcami. Asi 10-15 cm od spodného
okraja ich zdobí výšivka – tureckie dierki (ažúrka vyšitá pravou ihlou a neskôr furma, nad ktorou sú polhviezdy, bosorky). Nosievali sa najmä v lete
ako súčasť sviatočného odevu, ale často aj v zime.
Súkeňiaki sa nosili v zime a boli odevom pastierov. Na Podpoľaní sa šili s jedným rázporkom a v spodnej časti priliehali k nohám.
Vrchným mužským odevom bola krátka čierna súkenná kabanica jednoduchého strihu. Je šitá z čierneho súkna na spôsob krátkeho kabáta. Predné časti kabanice boli v hornej časti pri krku spojené remeňom. Lemovanie okolo krajov a v rohu predného dielu je zdobené červeným súknom. Dozdobená je stočenou červeno-zelenou vlnou. Nenosí sa oblečená klasicky, ale prevesená cez rameno.
Ku starodávnemu typu tradičného odevu patril krátky kožuštek. Je skutočným skvostom remeselnej zručnosti detvianskych mužov. Robí sa z doma vyrobenej a na červeno zafarbenej barančiny. Celý je ozdobený ornamentmi z rôznofarebných koží. Prizdobuje sa tiež rôznymi kovovými nitmi. Okraj kožušteka zdobí čierna barančina.
Vysoký asi 3-4cm s malou strieškou. Je dookola ozdobený stužkou alebo ručne robenou retiazkou. Retiazka je 10-12, niekedy v 14 radoch pripojená na 4 stĺpiky – vežičky.
Ku krátkej košeli neodmysliteľne patrí aj široký kožený vybíjaný opasok. Opasky zhotovovali miestni výrobcovia alebo sa kupovali na jarmokoch od remenárov. Opasok spevňoval chlapovi driek a pri namáhavých prácach ho chránil pred úrazmi. Významnú funkciu mal opasok aj pri pasovaní (pri bitke). Bol z kože, široký asi 12 cm, zapínal sa na 3 pracky zo žltého alebo bieleho kovu. Na opasku bolo ukryté vrecko na peniaze. Dnes sa nosia opasky najmä zo surovej kože, čierne alebo bledohnedé.
K sviatočnému odevu sa za opasok zakasávala a nechala vysieť červená šatka - oľejka, gažmírka alebo iná vysívaná šatočka. Šatka alebo šatôčka často bývala daroma prísľubom dievčaťa mládencovi, ktorý jej dvoril.
Malí chlapci tiež nosili vyšívané nohavice - gety, ale narozdiel od dospelých mužov, nosili dlhé košele. Neskôr, ako rástli, si postupne obliekali ďalšie prvky z "dospeláckeho" kroja. Pribudol im opasok, klobúčik, kožuštek až napokon si obliekali celý tradičný kroj so všetkým, čo k tomu patrí.