Marilyn Monroe

Životopis

V rodnom liste nemanželskej Normy Jean Baker bol ako otec uvedený pekár Edward Mortenson, ktorý zomrel, kei mala tri roky. Po skutoenom, biologickom otcovi pátrala po celý život. Jej mama Gladys Baker pracovala v štúdiách Columbia ako strihaeka. Dlhé mesiace trávila v psychiatrických lieeebniach. Kei mala Norma osem rokov, matku hospitalizovali natrvalo a ona sa ocitla najskôr v pestúnskej rodine a neskôr v sirotinci. Poeas vojny pracovala v továrni, kde kontrolovala padáky a ma3ovala trupy lietadiel a tu ju objavil vojenský fotograf David Conover. Práve jeho zábery otvorili hereeke cestu na výslnie. V roku 1949 s oou fotograf Tom Kelly nafotil sériu aktov. Kei podpísala zmluvu s 20th Century Fox, zmenila si meno na Marilyn Monroe. Prvá zmluva jej zarueovala 125 dolárov týždenne. Za film Niekto to rád horúce (o jedenás? rokov neskôr), už dostala 4 milióny dolárov. Marilyn ?ažko zvládala tlak a požiadavky filmových štúdií. Trpela depresiami. Bola závislá na tabletkách. Krátko po rozvode tretieho manželstva mala 3úbostný vz?ah najprv s prezidentom Johnom F. Kennedym, neskôr, od jari 1962, s jeho bratom, generálnym prokurátorom a ministrom spravodlivosti USA Robertom F. Kennedym. Pre nedisciplinovanos? s oou 20th Century Fox rozviazalo zmluvu, no krátko pred jej smr?ou s oou uzavrelo zmluvu novú, pre Marilyn ove3a výhodnejšiu. 4. augusta 1962 pred polnocou našli Marilyn v jej dome vo štvrti Brentwood (Los Angeles) matvu. Špekuluje sa, že jej smr?, spôsobená ve3kým množstvom barbiturátov, nebola samovražda, ako sa uvádza v oficiálnych životopisných materiáloch o MM. Ako prezrádzajú knihy a rôzne štúdie z posledných rokov, Marilyn Monroe s ve3mi ve3kou pravdepodobnos?ou zavraždili, a to bui injekciou so zmesou barbiturátov, alebo použitím klystíru. Pod3a týchto štúdií bol vrahom jej posledný milenec, z radov amerických politikov.