Dejiny hudby sú veľmi rozsiahle, no dali by sa rozdeliť na niekoľko obdobií:
Počiatky hudby samej siahajú do starej doby kamennej (asi 30 tisíc rokov p.n.l.) na začiatok ľudskej vzdelanosti. Vzniklo mnoho teórií o pôvode hudby.
praveke-flautyNiektorí bádatelia zastávali názor, že spev bol prvým dorozumievacím prostriedkom a že predchádzal reči. Iný názor bol, že hudba vznikla z reči a z jej melodického spádu, alebo že hudba vznikla z rytmu práce. Uspokojivé riešenie však nie je.
praveky-obraz.Počiatky hudby sa snažia dopátrať zo správ starých autorov, archeologickými vykopávkami a z hudby národov, ktoré dnes ešte žijú na nižšom stupni spoločenského vývoja (rôzne kmene z Afriky, Austrálie, Tasmánie ).
Vieme, že hudba pravekých ľudí bola úzko spätá s rôznymi rituálmi a kultmi. Dupot nôh, tlieskanie, údery rukami na stehná a pod., bolo vyjadrením rytmu.
Využívali sa primitívne hudobné nástroje: trúbky z mušlí, kostené píšťaly, hrkot kamienkov, škrabot na drevených, kostených či kamenných škrabkách, údery na drevené bubny, tetiva luku (rozoznievala sa úderom, trením, brnkaním a dokonca dychom).
Už koncom 4. tisícročia p.n.l. existovali vyspelé civilizácie s bohatým hudobným umením napr. Sumeri, ktorí sa preslávili najmä zdokonalením hudobných nástrojov (lýra, lutna, flauta, trúbky, štrkadlá, bronzové zvony, činely, bubny).
V tom istom čase prekvitala aj kultúra veľkolepej Číny (napr. Číňania sa vyjadrovali pomocou vyjadrovali pomocou 60 tónin, okolo roku 200 p.n.l. si vytvorili vlastné notové písmo) a neskôr i Indie.
Vyvrcholením starovekej hudby bola hudba starých Grékov, ktorí usporadúvali veľké hudobné olympiády, na ktorých súťažili speváci, básnici, skladatelia a virtuózi na hudobných nástrojoch. Hudba bola úzko spätá so slovom a tancom, cieľom antiky bolo vychovať ideálneho človeka (učenie tzv. kalokagatie – harmonický rozvoj tela i ducha).
Revolučná zmena nastala v 14. storočí, keď sa začalo obdobie renesancie (renesaince = znovuzrodenie, obroda).renesancny-obraz
Zmenil sa spoločenský život šľachty a meštianstva. Renesancia má najbližšie k antike, z ktorej umelci čerpali inšpirácie, išlo o znovuzrodenie antických ideálov. Do popredia sa dostáva záujem o človeka a umelci sa prikláňajú k prírode.renesancny-stol
Zmenila sa predstava ľudí aj o tom, ktorý súzvuk je krásny. V renesancii to už neboli kvarty a kvinty (ako v stredoveku), ale tercie a sexty. V kostoloch zneli viachlasé omše a motetá, v salónoch šľachticov sa spievali šansóny, madrigaly, ľúbostné piesne francúzskych trubadúrov, truvérov i nemeckých minnesängrov.
Hudobný romantizmus vypĺňal takmer celé 19. storočie a ojedinele presahoval aj do 20. storočia. romantizmus-hudbaHudobníci už netvorili pre potreby feudálov, ale pre širší okruh obecenstva, ktoré navštevovalo novovznikajúce verejné koncertné siene a operné divadlá. Mnohí skladatelia hudobné diela nielen tvorili, ale ich aj majstrovsky interpretovali. Formovali sa základy národných hudobných škôl a skladatelia sa začali inšpirovať ľudovou hudbou. Charakteristikou romantizmu je predovšetkým vyzdvihovanie ľudského citu a cítenia s prírodou. Melódia jemäkkšia, rytmus menej pravidelný, bohatšia a harmónia bohatšia.