Karatedo

Karate je bojové umenie ktoré pochádza z Okinawy. Súostrovie Rjúkjú je od nepamäti zemepisným a kultúrnym spojovacím článkom medzi Čínou a Japonskom. Tieto krajiny spolu úzko obchodovali. Okrem tovaru sa loďami vymieňali aj znalosti bojových techník. Majstri z Okinawy sa dostávali do Číny kde mali možnosť študovať klasické čínske bojové techniky známe ako čchuan-fa - forma činského boxu. Po návrate z Číny sa tieto techniky zakomponovali do tradičného Okinawského bojového umenia Te resp. Tode a tak vzniklo Okinawa-te. Okolo roku 1500 bolo obyvateľom Okinawy (pod hrozbou testu smrti) poprvý krát zakázané nosiť pri sebe alebo používať zbraň. To viedlo k rozvoju umenie sebaobrany bez zbrane- Okinawa-te! Po tom ako sa Okinawa dostala pod japonskú nadvládu, Japonsko opätovne zakázalo nosiť zbrane (len pre zajímavosť tento zákaz platí v Japonsku do súčasnosti). Jediný kto mohol nosiť zbrane boli samuraji u ktorých 2 meče (1 krátky a druhý dlhý) zároveň symbolizovali ich výsostné spoločenské postavenie. Stávalo sa že samuraji zneužívali svoje postavenie a tak ľuďom zostávala na sebaobranu "len" znalosť Okinawa-te. Na Okinawe sa postupne vytvorili 3 smery (ryu) Okinawa-te. Sokon Macumura, častý návštevník Číny a študent šaolínskych techník založil prvú školu: šuri-te. Y. Itosu ,žiak Macumura, založil ďaľšiu školu: tomari-te. Kanrjó Higašionna, ďaľší zo žiakov Macumura , sa okolo roku 1900 učil u niekoľkých majstrov v čínskej porivncií Fu-ťien. Po svojom návrate skombinovalumenie známe na súsostroví Rjúkjú s osvojenými čínskymi technikami a vytvoril Naha-te. Z bojového umenia Okinawy sa sa vyvinulo japonské "karate", ktorého názov v doslovnom preklade znamenal "čínska ruka". Neskôr bol znak kara znamenajúci čínska vymenený za rovnako sa čítajúci znak ktorý však znamená "prázdny". Takisto bolo priadané "do" a tak vzniklo "karatedo". "Prípona" Do symbolizuje životnú cestu. V japonsku tieto "do" (judo, aikido, iaido, kendo, kjudo, karatedo) boli a stále sú prostriedkom výchovy, no nemajú za cieľ vyučovať len bojovým umeniam, ale tiež napríklad krásnemu umeniu, kvetinám (ikebana) či čajovým obradom (ča-dó). Za otca "moderného" karate sa považuje Gichin Funakoshi, študent legendárnych majstrov Itosa a Azatoa. Funakoshi demonštroval krate na univerzite a v roku 1922 založil v Tokiu prvú školu karate. Vďaka jeho úsiliu sa karatedo v jaonsku rýchlo rozvíjalo. V roku 1957 sa uskutočnil prvý japonský šampionát v karate. O 13 rokov neskôr sa v Japonsku konali prvé majstrovstvá sveta, na ktorom bola založená svetová karatistická organizácia. Na Slovensko sa karate dostalo začiatkom 70tych rokov vďaka japonskému majsterovi Takeji Ogawovi. U nás je najrozšírenejšia škola Goju Ryu (mäkká-tvrdá-škola)ktorú založil Chojun Miyagi. Pre viac informácií odporúčam pozrieť videoreportáž ktorá bola osvysielaná na TA3. Na tomto odkaze si môžete pozrieť to najlepšie z WKF - Kumite Kumite. A tu zasa pár knockoutov zo šampionátov v najtvrdšom štýle karate Kyokushin Kai.