Frida Kahlo, celým menom Magdalena Carmen Frida Kahlo y Calderón bola mexická maliarka na začiatku 20. storočia. Bola manželkou maliara Diega Riveru a milenkou komunistického revolucionára Leva Trockého. Narodila sa 6. júla 1907 v Coyoacáne v Mexiku a zomerla 13. júla 1954 v jej rodnom meste.
Bola predstaviteľkou surrealizmu. K maľovaniu ju priviedla nešťastná nehoda. Keď mala 18 rokov, tak cestovala v autobuse do ktorého narazila električka. Následne zostala na lôžku a z nudy začala maľovať. S následkami nehody sa vyrovnávala celý život. Zo začiatku ju ovplyvnil kubizmus. Zanechala po sebe viac ako 200 obrazov, najmä autoportréty.
*******************************************************************
Osobný život
Narodila sa do rodiny fotografov. Bola 3 zo štyroch detí jej rodičov, otca Guillermo Kahlo, ktorý sa narodil v roku 1871 a matky Matilde Calderón y González, ktorá sa narodila v roku 1876. Mala 3 sestry, Matilde, Adrianu a Cristinu. Khalo tvrdila, že jej otec bol Žid, v skutočnosti bol Luterán. Atmosféru doma opísala ako často veľmi, veľmi smutnú. Obaja jej rodičia boli často chorí a ich manželstvo bolo bez lásky. Jej vzťah s matkou Matilde bol mimoriadne napätý. Kahlo opísala svoju matku ako láskavú, aktívnu a inteligentnú, ale tiež výpočtovú, krutú a fanaticky náboženskú.
*******************************************************************
Nehoda
17. septembra 1925 boli Kahlo a jej priateľ, Alejandro Gómez Arias, v autobuse na ceste zo školy domov, keď sa autobus zrazil s električkou. Pri nehode si Kahlo zlomila rebrá, nohy aj kľúčnu kosť. Pri náraze sa napichla cez panvu na kovovú tyč a zlomila si pánvovú kosť. Strávila mesiac v nemocnici a dva mesiace sa zotavovala doma. Neskôr lekári zistili, že pri nehode sa jej posunuli 3 stavce. Nehoda ukončila jej sny stať sa lekárkou a spôsobila jej bolesti po zvyšok jej života. Mala špeciálny stojan, ktorý jej umožnil maľovať v posteli, a nad ním bolo umiestnené zrkadlo, aby sa videla. Maľovanie sa pre Kahlo stalo spôsobom, ako skúmať otázky identity a existencie. Neskôr uviedla, že nehoda a izolačné obdobie v nej vyvolali túžbu „začať znova, maľovať veci presne tak, ako ich videla vlastnými očami a nič viac.“ Väčšina obrazov, ktoré Kahlo vytvorila počas tohto obdobia, boli portréty seba, jej sestier a jej spolužiakov. Jej skoré maľby a korešpondencia ukazujú, že čerpala inšpiráciu najmä od európskych umelcov, od renesančných majstrov, ako sú Sandro Botticelli a Bronzino a od avantgardných hnutí ako Nová vecnosť a Kubizmus.
*******************************************************************
