KULTURA

Tradičné domy a záhrady-Tradičné japonské domy sú v zásade vyrobené z dreva a papiera a bývajú vyvýšené dvadsať až tridsať centimetrov nad zemou. Známe sú najmä tatami rohožami (tvrdé tkané slamené alebo trstinové rohože) a shoji (posúvacie papierové a drevené zásteny). Vnútrajšok a vonkajšok sú striktne oddelené, do japonských domov nikdy nechodíme obutí – v anime často vidieť, ako hlavný hrdina prichádza domov, vyzúvajúc sa bezprostredne za dverami, v malej predsienke a kričiac: „Tadaima!“ Japonské záhrady, na rozdiel od často až vyslovene geometrických západných záhrad, dbajú na prirodzený vzhľad. Snažia sa imitovať prírodu, s jazierkami a riečkami tečúcej vody. Niektoré obsahujú tiež čajové záhrady s naaranžovanými kameňmi a lavičkami. Kvetinové aranžmá-Kado je tradičné japonské umenie, ktorého vznik je datovaný v 16. storočí, kedy budhistickí mnísi prinášali kvety pred sochy Budhu. Základnou myšlienkou je vyjadrenie troch elementov – neba, zeme a ľudstva – vo vyváženej kompozícii za použitia kvetov: nožnicami sa upravujú dĺžky stoniek a tvary listov, rastliny sa zakrivujú na dosiahnutie požadovaného tvaru. Čajový ceremonial-Čajový ceremoniál je japonská tradícia prípravy a pitia čaju. Sadou je o nájdení vnútorného pokoja, kľudu a rovnováhy. Človek musí poznať jeho pravidlá – ako správne chodiť, ako sa klaňať, kde mať ruky, ako sedieť, ako správne jesť ponúkané koláčiky, ako sa poďakovať hostiteľovi a podobne. Keď sa všetko pripraví – vyčistí sa čajová súprava –, začne samotná príprava čaju. Používa sa čerstvý japonský zelený čaj zomletý na prášok, ktorý sa vraj podobá bežnému čiernemu čaju. Čaj sa nadávkuje do mištičky, zaleje sa primeraným množstvom vody a mixuje sa bambusových „mixovadielkom.“ Keď je čaj pripravený, môže sa servírovať, hlasno vychlípať, pričom treba poobdivovať i misku, z ktorej ho pijete, pretože sa každá jedna vyrába ručne a je jedinečná. Poďakovania, upratanie čajovej súpravy, koniec. Kimono-Kimono je tradičný japonský odev, dnes nosený predovšetkým pri špeciálnych príležitostiach ako sú ceremónie a oslavy. Existuje viacero typov kimona. Furisode, ktoré ma dlhé rukávy, dlhšie ako pri bežnom kimone, a nosia ho slobodné ženy. Kuro tomesode, s čiernymi pevnými rukávmi (dĺžky rukávov bežného kimona) nosia slobodné i vydaté ženy. Muži ako slávnostné oblečenie nosia hakama a haori – japonský plášť a plisované voľné nohavice. Yukata je neformálne bavlnené kimono, ja ho poznám ako „letné kimono.“ Kimono pochádza zo skorého Edo obdobia (1603–1867), pri jeho vývoji sa Japonci inšpirovali tradičnými odevmi z Číny, Kórei a Thajska. Sushi-Japonsko je ostrov, preto Japonci oddávna zvykli využívať to, čo mali k dispozícii a tak sa ryby (a ryža) stali hlavnými zložkami ich jedál. Sushi je jedlo typickej japonskej kuchyne, originálne ide o rybu nakladanú v octe, aby sa predišlo jej pokazeniu. Sushi, ako ho dnes všetci poznáme, je závin plnený rôznymi ingredienciami – ryža, v strede kúsok surovej alebo varenej ryby alebo zeleniny, vajca, avokáda, tekvice, zabalené v tenučkom pláte z rias. Sushi sa v Japonsku konzumuje už asi 500 rokov, ja som ho ochutnala pred niekoľkými rokmi a po pravde mi bohvieako nechutilo. Ale vraj, hoci sushi dnes pripravujú kade–tade, ak chcete jesť pravé, skutočné sushi, treba sa „prejsť“ do Japonska…