Prírodné podmienky

Na území Argentíny vystupuje pät výrazne odlišných krajinných o blastí – západné pohranicie zaberajú Andy s rozsiahlym predhorím, ktoré má charakter skalnatej púšte, na severnej casti sú horúce stepi, savany a lesy argentínskej casti oblasti Gran Chaco, južne od nej sa takmer na štvrtine územia Argentíny rozprestiera oblast pámp so subtropickým, suchým podnebím, nížinná, miestami mocaristá oblast medzi riekami Paraná a Uruguaj, patrí k hlavným polnohospodárskym územiam Argentíny, a napokon južnú cast Argentíny, asi od 38° južnej šírky zaberá suchá Patagónia.

Vysoké a známe hory

V argentínskych Andách je velké množstvo vrchov s výškou nad 6 000 m. Medzi nimi je aj najvyšší vrch Ameriky, Aconcagua s takmer 7 000 m výškou a najvyššia sopka na zemi, Ojos del Salado s výškou takmer 6 900 m. V nasledujúcom zozname sú uvedené všetky šesttisícovky a niekolko menších, ale známych vrchov.

Velké jazerá

Najvýznamnejším je jazero Laguna Mar Chiquita v provincii Córdoba ako aj jazerá Lago Argentino a Lago Viedma obe ležiace v Prírodnej rezervácii Los Glaciares, ktoré sú v Zozname svetového dedicstva UNESCO. Tam sa nachádza aj ladovec Perito Moreno.

Ostrovy

Najväcším ostrovom je Ohnová zem, o ktorý sa Argentína delí s Cile. Okrem toho významné sú Malvíny, ktoré si Argentína nárokuje, ale sú pod britskou správou. Obsadenie ostrovov Argentínou 2. apríla 1982 inicializovalo falklandskú vojnu, ktorá trvala až do 14. júna 1982 a skoncila sa prehrou Argentíny.

Klimatické pomery

Na území Argentíny sa nachádzajú temer všetky klimatické pásma. Od tropického na krajnom severovýchode a subtropického na ostatnom severe, cez rozsiahle mierne klimatické pásmo až po chladné na juhu a v oblasti Ánd.