Basketball
História
História basketbalu nie je dlhá. Prvé hry, ktoré pripomínajú dnešný basketbal už iba v hru- bých obrysoch hrali už starí Mayovia a Aztékovia. Mayská podoba sa nazývala Pok-Ta-Pok a Aztékovia svoju hru nazývali Tlachtli. V oboch prípadoch hlavným rysom hry bolo, že „hráči“ sa snažili vhodiť loptičku do vymedzeného priestoru – koša, ktorý bol umiestnený vo výške – obvykle na strome. Hry boli súčasťou náboženských obradov. Basketbal je jedným z mála športov, u ktorých vieme presne určiť rok ich vzniku. Vznikol v roku 1891 v Springfielde v Amerike.
V decembri 1891 Luther Gulick, vedúci ka- tedry telesnej výchovy na Springfieldskej vysokej škole v štáte Massachusetts, poveril Dr. Jamesa A. Naismitha, aby vymyslel hru, ktorou by sa školskí atléti udržiavali v kondícii po- čas zimnej sezóny. Sformuloval 13 základných pravidiel novej hry, ktorú začali používať jeho študenti na springfildskej univerzite. Vymenili futbalové ihrisko za telocvičňu a kreatív- ny učiteľ – Dr. Naismith tak novou hrou oživil hodiny telocviku a popreháňal nudiacich sa študentov. Znamenalo to zrod basketbalu. Zaujímavé bolo, že lopty sa hádzali do košov od broskýň, až oveľa neskôr ich nahradili otvorené sieťové koše.
Celkom na začiatku bol kôš /košík na ovocie/ umiestnený na podlahe haly. Dokonca lopta nebola guľatá, ale vajcovitá, podobná rugbyovej. Bolo to preto, že hru využívali veľmi radi práve rugbysti vo svojom prechodnom zimnom tréningovom období. Hráči však často kôš bránili vlastným telom, dosiahnuť kôš bolo veľmi obtiažne a hra bola nudná. Revolučnú zmenu priniesol opäť J. Naismith, keď loptu vymenil za guľatú, znížil počet hráčov na ihrisku a kôš umiestnil na zábradlie balkóna gymnastickej haly. To nielen zamedzilo hráčom „zakryť“ cieľ, ale hra sa stala atraktívna – pre divákov. Tu kdesi siahajú pramene súťaženia v basketbale. A ešte romantickejší je vznik basketbalovej dosky. Diváci, ktorý si prišli pozrieť zápolenie dvoch družstiev sa často chceli „zapojiť“ do hry a z balkóna dočahovali na vystrelenú loptu, menili jej smer, bránili jej v tom aby padla do koša, alebo naopak, neraz ju tam sami usmernili. Preto Naismith namontoval za kôš veľkú dosku, ktorá bránila divákom zasahovať do hry. Hráči ihneď začali dosku využívať vo svoj prospech a nové techniky streľby hru ešte viac zatraktív- nili.
Nie všetky základné prvky Naismithovej hry sa líšia od tých, ktorými sa riadi basketbal dnes. Ale pôvodné pravidlá diktovali pomalú, ťažkopádnu, skoro statickú hru, ktorá bola obrazom spoločnosti, ktorá brala život tak ako prichádza a ktorá v raných obdobiach svojej existencie slúžila skôr k pobaveniu. Postupne ako sa spoločnosť vyvíjala, stávalo sa tak aj v basketbale – zmenil sa v rýchli, technický šport, ktorý o storočie neskôr dobyl celý svet. Na začiatku sa hral s klasickou futbalovou loptou a počet hráčov v jednom tíme bol deväť. Bol to teda basketbal, ktorý sa od dnešného odlišoval, ale napriek tomu môžeme s istotou tvrdiť, že práve Jamesovi Naismithovi vďačíme za jeho vznik.
