"Jeden Prsteň všetkým velí, Jeden všetkým káže, Jeden všetky privedie, do temnoty zviaže."
Vojna o Prsteň bol najväčší ozbrojený konflikt Tretieho veku (a tretím najväčším za celú históriu ľudí, hneď po Prvej a Druhej Svetovej vojne). Začala sa 20. júna 3018 Trerieho veku a bola pomenovaná podľa Vládnuceho prsteňa a dôležitosti, ktorú mal pre konečný výsledok. Vojna bola vedená medzi Sauronom, Temným pánom Mordoru, ktorý sa pokúsil dobyť Stredozem, ako sa mu to takmer podarilo v Druhom veku. Proti nemu bojovali tzv. "Slobodné národy", čo bola vlastne aliancia ľudí, elfov, trpaslíkov, hobitov a entov, vedená Radou múdrych. Čarojedník Saruman, vládca Isengardu, sa zúčastnil na Sauronovej strane a príležitostne ako „tretia mocnosť“ so sídlom v Orthancu.
Sauron mal vo vojne vždy vojenskú prevahu vďaka svojim ohromným silám. Jeho armádu tvorili nielen ohyzdi, škriatkovia a trollovia, ale aj Muži z Haradu a Východu. Jeho hlavným cieľom bolo zvrhnúť Gondorskú ríšu, suseda Mordoru a najsilnejšieho z jeho nepriateľov. Mal však pod velením také sily, že bol schopný viesť vojnu na mnohých frontoch, pričom súčasne zaútočil na Dale, Erebor a Lesných elfov na ďalekom severe a na Lothlórien zo svojej sekundárnej pevnosti v Dol Guldur. Niet pochýb o tom, že keby sa Rade múdrach nepodarilo získať a udržať Vládnuci prsteň, Sauron by nakoniec zvíťazil.
Stratégia, ktorú zvolili Slobodné národy a Rada múdrych spočívala v zničení Vládnuceho prsteňa. Deväťčlenná spoločnosť, tzv. "Spoločenstvo Prsteňa" pod vedením čarodejníka Gandalfa cestovala z Roklinky s Vládnucím prsteňom s nádejou, že ho odnesú do Hory Osudu v Mordore a tam ho zničia. V dôsledku toho, že veľká časť Sauronovej pôvodnej sily bola práve v prsteni, uvedomili si, že jeho zrušením by porazili aj jeho tvorcu.
Potom, čo bol Temný pán Sauron na konci druhého veku porazený vo vojne Poslednej aliancie a bol mu odobraný Vládnuci prsteň, sa jeho duch ukryl a prežíval v ďalekých pustatinách Stredozeme. Veľkorál Isildur však prsteň proti radám Elronda a Círdana v ohni Hory Osudu nezničil a Sauronov duch tak mohol v budúcnosti opätovne zosilniť. Po Katastrofe na Kosatcových poliach došlo k usmrteniu Isildura a k strate Vládnuceho prsteňa, ktorý potom takmer dva a pol tisíc rokov ležal stratený v bahne rieky Anduiny.
Prvý tieň padol okolo roku 1000 na juh Veľkého hvozdu. Rozmnožili sa tu zlí tvorovia a les bol odvtedy známy ako Temný hvozd. Ako odpoveď priplávali zo západu cez more vyslanci Valar Istari (čarodejníci), ktorí mali pomáhať národom Stredozeme čeliť vzmáhajúcemu sa zlu. Spolu s poprednými elfskými pánmi vytvorili Istari Bielu radu, na čele ktorej stál Saruman. Za ďalších tristo rokov založil Sauronov pobočník Pán Nazgûlov okolo severného cípu Hmlistých hôr čarodejnícku ríšu Angmar, ktorá v dlhých vojnách zničila rozdelené a oslabené kráľovstvá severných Dúnadanov.
Ďalšie katastrofy postihli južnú ríšu Gondor. V polovici 17. storočia zasiahla kráľovstvo morová rana, ktorá zdecimovala značnú časť Gondorskej ríše a už od tejto doby nemali dostatok síl na stráženie opustenej nepriateľovej krajiny Mordor. Ďalšou ranou bol pre Gondor obrovský koordinovaný útok Južanov a Východnianov z Haradu, Khandu, Rhûn a Umbaru, ktorý Dúnadani odrazili len s vypätím všetkých síl. Ďalším dokladom rastúcej moci Temného pána bolo prebudenie balroga v Hmlistých horách, vyhnanie trpaslíkov z Morie a dobytie Minas Ithil Nazgûlmi. Čarodejník Gandalf
sa preto opätovne vypravil do Dol Gulduru, kde sa snažil vypátrať dôvody rastúceho nebezpečenstva. Odhalil tu, že Sauron skutočne povstal a hľadal správy o Vládnucom prsteni a Isildurových potomkoch, nastúpnikov Gondorského trónu. V roku 2941 došlo k výprave k Ereboru, pri ktorej hobit Bilbo Bublík objavil v Hmlistých horách prsteň, o ktorom netušil, že išlo o Sauronov Vládnuci prsteň. Pochybnosti o Bilbovom prsteni čoskoro poňal Gandalf, ktorý nechal Kraj strážiť hraničiarmi. Po prsteni začal túžiť aj čarodejník Saruman, ktorý zatajil svoje zámery pred Bielou radou
aj priateľom Gandalfom, opevnil svoje sídlo v Železnom páse, pátral po prsteni a nechal špehovať Kraj, ktorý vtedy Gandalf podozrivo často navštevoval.
V roku 2951 sa Sauron znovu objavil v Mordore a neskôr sa otvorene vyhlásil Pánom sveta. Začal zhromažďovať svoju bývalú moc a intenzívnejšie pátrať po Vládnucom prsteni. Nechal znovu vybudovať svoju Temné mesto a pevnosť Barad-Dûr. Nechal vyslať troch z deviatich Nazgûlov znovu obsadiť pevnosť Dol Guldur. Onedlho znovu vzplanula Hora osudu a posledný ľudia utiekli z pohraničnej krajiny Ithilien. Nový gondorský správca Denethor, syn Ecthelionov, ktorý musel týmto novým hrozbám čeliť, sa úradu ujal v roku 2984.
Okolo roku 3000 sa Saruman odvážil použiť palantír (vidiaci kameň) umiestnený vo svojej pevnosti Orthanc, avšak bol lapený Sauronovou mocou a zlákaný Temným pánom na spoluprácu. Sauron, ktorý v tejto dobe začal zhromažďovať temných ľudí z juhu a východu, tak získal ďalšieho mocného spojenca. Do rúk Temného pána navyše padol aj Glum, od ktorého Mordorskí ľudia mučením získali informáciu o prsteni, ktorý bol teraz ukrytý u Bilbovho synovca Froda v Hobitskej oblasti. Sauron vzápätí vyslal do Eriadoru všetkých deviatich Nazgûlov,
ktorí mali za úlohu nájsť a usmrtiť nositeľa prsteňa. Gandalfa, ktorý zistil, že Frodov prsteň je Vládnucim prsteňom uväznil vo svojej veži Saruman. Gandalfovi sa však za pomoci orla Gwaihira podarilo z Čarodejníkovho údolia utiecť. Saruman však už vtedy vďaka zradcovi Grímovi podarilo ovládnuť myseľ rohanského kráľa Théodena
Dňa 20. júna 3018 Tretieho Veku, vidal Sauron rozkaz na napadnutie hraničného mesta Osgiliath. Prekročením rieky Anduin ohyzdami z Minas Morgul sa začala najhrôzostrašnejšia vojna v Stredozemi. Hraničné mesto Osgiliath,
na čele gondorskej armády, bránili Denethorovi synovia Boromir a Faramir. Po tomto útoku vyslal správca Denethor svojho staršieho syna Boromira na sever do Roklinky (Imladris), aby požiadal o radu pána Elronda. Služobníci Temného pána
však zároveň napadli aj Thranduilovu ríšu v Temnom hvozde a Sauronovi vyslanci sa neúspešne pokúsili k spolupráci presvedčiť trpasličieho kráľa Ereboru Dáina. V Imladris sa tak na konci októbra toho istého roku na tzv. Elrondovej rade
stretli vyslanci všetkých Sauronom ohrozených krajín. Na rade bola nakoniec dojednané, že Vládnuci prsteň musí byť za každú cenu zničený v ohni Hory osudu, pretože iba tam mohol byť zničený. Na tento účel vzniklo "Spoločenstvo prsteňa",
ktorého členmi sa stali čarodejník Gandalf, vodca eriadorských hraničiarov a skrytý Isildurov dedič Aragorn, syn gondorského správcu Boromir, Legolas syn kráľa Thranduila z Temného hvozdu, trpaslík Gimli syn Glóinov, Frodo Bublík ako nositeľ Prsteňa a jeho traja priatelia Samved Zahradník (Sam), Smelmír Brandorád (Smiešok) a Peregrin Bral (Pipin).
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]
[WIP]