Futbalové začiatky sú spojené od čias, kedy sa vymysleli prvé kožené lopty (približne 1 500 p.n.l. v Strednej Amerike). Nebol to futbal v dnešnom ponímaní, ale predsa tieto loptové hry môžeme pokladať za „starého otca“ futbalu.
Prvé civilizácie, ktoré sa oboznámili s loptou boli civilizácie Mayov a Aztékov. Tieto civilizácie sa postarali aj o prvé hracie plochy („ihriská“, približne 1 200 p.n.l.). Tento staroveký futbal bol veľmi surový šport, založený na rituáloch a dokonca kapitán porazeného tímu bol obetovaný bohom.
Na starom kontinente sa futbal rozvíjal neskôr. Z roku 350 p.n.l. sa zachovala prvá písomná zmienka o futbale („harpastum“ neskôr sa premenoval na „il calcio“ a tento pojem sa používa až dodnes) v Rímskej ríši. „Harpastum“ bola veľmi surová hra, ktorá mala za úlohu udržiavať Rímskych vojakov v kondícii. Bolo povolené hrať rukami.
Prvá písomná zmienka z Ázie je z Číny, zachovaná z roku 200 p.n.l. od dynastie Han a loptová hra sa nazývala „cuju“ [kudžu]. Bolo to len akési žonglovanie, hráči mali loptu čo najdlhšie udržať vo vzduchu. Cisár chcel touto hrou zabezpečiť spoluprácu (súčinnosť) svojich bojovníkov.
Ďalšia hra pochádza z Japonska (približne 600 n.l.) a nazývala sa „kemari“. Mala podobný princíp a pravidlá ako „cuju“.
Keď Rimania dobýjali svet, tak so sebou do provincii prinášali aj svoju hru. Takýmto spôsobom sa „harpastum“ rozšíril po Európe. Ale prvá písomná zmienka o futbale z týchto krajín pochádza až z roku 800 n.l. Konkrétne z Južnej Británie.
O 300 rokov neskôr je dôkazom ďalšia písomná zmienka a to z Fancúzska, hra sa tu pomenovala „la soule“.
