V širšom zmysle opevnený útvar (spravidla z kameňa) obranného a útočiskového charakteru budovaný v staroveku alebo stredoveku
V užšom zmysle objekt stredovekého európskeho staviteľstva, opevnené sídlo kráľa alebo šľachty a ich služobníctva z obdobia vrcholného a neskorého stredoveku s obrannou (obrana hraníc, ciest), útočiskovou, obytnou, správnou, kontrolnou, reprezentačnou, hospodárskou, symbolickou alebo inou funkciou.
Stredoveké hrady a hrádky na Slovensku nadviazali na systém slovanských hradísk. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady v Bratislave, Nitre, Novohrade, Gemeri a Spiši. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.