Vlajka Nového Zélandu

Znak Nového Zélandu

  • Základné informácie: Nový Zéland je ostrovný štát v Austrálii a Oceánii a jeho hlavným mestom je Wellington. Je tvorený dvoma hlavnými a mnohými malými ostrovmi v juhozápadnej časti Tichého oceánu. Nový Zéland je známy pre jeho izoláciu, od Austrálie na severozápade je oddelený asi 2 000 km širokým Tasmanovým morom. Najbližší susedia severne sú Nová Kaledónia, Fidži a Tonga.

    Väčšinu populácie tvoria pôvodní Európania a najväčšou menšinou sú pôvodní obyvatelia – Maoriovia. Celkový počet obyvateľov je približne 4,5 milióna. Oficiálnou kráľovnou Nového Zélandu je Alžbeta II., ktorá je reprezentovaná nepolitickým generálnym guvernérom; aj keď kráľovná nemá žiadny skutočný politický vplyv. Politickú moc má premiér, ktorý predsedá demokraticky zvolenej vláde v parlamente Nového Zélandu.

    Hlavná časť Nového Zélandu leží na dvoch ostrovoch nazývaných Severný a Južný ostrov a mnohých menších ostrovoch. Celková rozloha Nového Zélandu je 268 680 km2. Krajina sa rozprestiera vyše 1 600 km pozdĺž jej hlavnej, severoseverovýchodnej osi. Najvýznamnejšie z malých obývaných ostrovov Nového Zélandu sú Stewart Island, Waiheke Island, ostrov v Aucklandskom Hauraki Gulf, Great Barrier Island, východne Hauraki Gulf a Chathamské ostrovy. Nový Zéland má rozľahlé morské zdroje; pokrývajúc viac ako 4 milióny km2, čo je 15-násobok jeho plochy, má piatu najväčšiu Exkluzívnu ekonomickú zónu sveta. Menou je Novozélandský dolár (NZD).

  • Podnebie a počasie:Podnebie na väčšine Nového Zélandu je mierne, s teplotami iba zriedkavo nižšími ako 0°C alebo vystupujúcimi nad 30 °C. Podmienky kolísajú od vlhkých a chladných na západnom pobreží Južného ostrova k suchým kontinentálnym v zátoke Mackenzie Basin ostrova Canterbury a subtropickým na Severo-Aucklandskom polostrove. Z hlavných miest je najsuchším Christchurch s iba 640 mm zrážok za rok a najvlhší Auckland kde je približne trojnásobok tohoto množstva za rok.

  • Fauna a flóra:Vďaka pomernej izolovanosti sa na Novom Zélande vyvinul jedinečný ekosystém. Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi ako napríklad kakapo sovovitý, kivi, sliepočka takahe a chriašteľ weka. Okrem toho je tu ešte mnoho vtákov prelietavajúcich obrovské vzdialenosti Tichého oceánu, aby tu strávili časť roka. Pobrežie si delia rôzne druhy tučniakov ako napríklad tučniak žltooký, tučniak modrý a tučniak hrubozobý s uškatcami forsterovými, tuleňmi sloními a uškatcami. Pri pobreží sa dajú vidieť delfíny a veľryby. Ďalej je Nový Zéland domovom tuatary, prastarého druhu plaza a svrčka weta, hmyzu, ktorý môže byť dlhý až 8 cm. Nový Zéland patrí k jednej z mála krajín, v ktorých nežijú žiadne hady.

    Pred príchodom prvých ľudí bolo zalesnenej asi 80 % plochy. Medzitým je iba asi 15 % zeme pokrytých domácimi lesmi. Ďalších asi 5 % plochy je pokrytých rýchlorastúcim dovezenými stromami pre novozélandské lesné hospodárstvo. Podstatné plochy pôvodných lesov sú pod ochranou prírody, sčasti v národných parkoch a sčasti v takzvaných Forest Parks. K najpozoruhodnejším stromom patria na severe Kauri. Sú podobne ako väčšina iných stromov vždyzelené, ako napríklad Südbuchenarten, ktoré sa vyskytujú hlavne na Južnom ostrove. K veľkým stromom patria rovnako Podocarpaceae, ktoré sa vyskytujú v nízkych polohách oboch ostrovov, ako aj Nikau-Palme. Obzvlášť vzbudzujúcu pozornosť sú nakoniec aj Pohutukawa a Cabbage Tree. V oblastiach s nízkymi zrážkami, obzvlášť na západe utvárajú krajinu dažďové pralesy. Pod hustou lesnou strechou rozmáhajú mnohé, hladne endemické papradia. Najveľkolepejšie sú nepochybne stromové papradia, ktoré dosahujú výšku až 10 metrov. Najznámejším medzi papradiami je Ponga alebo strieborné papradie.

  • Dejiny: Nový Zéland bol obývaný ako jedno z posledných väčších území. Polynézski osadníci prišli na ich waka niekedy medzi 13. a 15. storočím. Na Chathamských ostrovoch juhovýchodne od Nového Zélandu žijú Moriorivia, ale nie je známe, či prišli z Nového Zélandu alebo z inej časti Polynézie. Väčšina Nového Zélandu bola rozdelená medzi kmeňmi do teritórií nazývaných rohe. Zdroje na týchto územiach boli ovládané kmeňmi – iwi. Obvykle nemali dva iwi prekrývajúce sa rohe. Maoriovia jedli, čo im ponúkala miestna fauna, flóra a more. Lovili obrovských, letu neschopných, vtákov moa (ktoré rýchlo vyhynuli), polynézsky potkanov a batáty (sladké zemiaky), ktoré si priniesli. Prví známi Európania, ktorí dosiahli Nový Zéland boli vedení Abelom Tasmanom, ktorý sa plavil pri západnom pobreží Južného a Severného ostrova v roku 1642.

  • Hospodárstvo: Nový Zéland má prosperujúcu, modernú a rozvinutú ekonomiku. Patrí medzi krajiny s vysokým životným štandardom. Súčasné ekonomické priority vlády Nového Zélandu sú zamerané na zvýšenie svojej relatívne nízkej pozície medzi krajinami OECD, uzatváranie zmlúv o voľnom obchode, znižovanie rozdielov medzi etnickými skupinami a budovanie „ekonomiky založenej na vedomostiach.“ V roku 2004 začal Nový Zéland ako jedna z prvých krajín rozhovory o voľnom obchode s Čínou. Nový Zéland je silno závislý na obchode (hlavne s poľnohospodárskymi produktmi) je ovplyvňovaný globálnym ekonomickými spomaleniami a prepadom cien komodít. Keďže sú ceny poľnohospodárskych produktov vysoko citlivé na kurzové zmeny a značná časť spotrebných tovarov je dovážaných, majú zmeny novozélandského doláru silný dopad na ekonomiku. Jej primárne exportné odvetvia sú poľnohospodárstvo, hortikultúra, rybolov, lesníctvo a informačné technológie. Dôležitý je aj turizmus a export vzdelania. Filmový a vinársky priemysel sú považovaný za majúci veľkú šancu na úspech.