Prvé základy fotografie sa objavili už v dielach Aristotela (350 pred Kr. opísal princíp camery obscury). Po ňom sa optickými princípmi a použitím zaoberal Abu Ali Alhazen (11.st), Leonardo da Vinci(15 st.). Veľký krok k prvým fotografiám spravil Isaac Newton a G.B. Beccaria, ktorý roku 1757 objavil citlivosť chloridu strieborného na svetlo.
Bratia Niécepovci boli prví, kto skombinovali použitie optického zariadenia – camery obscury a látok citlivých na svetlo (1793). V roku 1816 spolu skonštruovali prvý jednoduchý fotoaparát so šošovkou a pokúšali sa o prvé fotografie. Medzitým vypracoval T.V. Grotthuss teóriu chemických reakcií na svetlo . Nicéphore Niépce 16. septembra 1824 vytvoril prvú fotografiu . Najbližšie roky spolu vedci spolupracovali na rôznych vylepšeniach a až o ďalšie dva roky sa Daguerreovi podarilo obraz ustáliť pomocou roztoku kuchynskej soli. To bol záverečný objav, ktorý konečne umožnil vtedajšiu fotografiu prezentovať verejne. Tieto procesy však boli stále nedokonalé, obrazy boli zrkadlovo otočené, nedali sa rozmnožovať a boli náchylné na poškriabanie.
V tej istej dobe sa problematikou zaoberal William Henry Fox Talbot. Prišiel na spôsob ako získané obrázky rozmnožovať procesom negatív – pozitív. Tabot však zatiaľ zhotovoval negatívy procesom, ktorého výsledkom bola viditeľnána štruktúra papiera negatívu, čím sa znižovala ostrosť fotografií. Tento proces sa stal známy ako talbotypia. V tomto období sa slovenský vedec Jozef Maximilián Pecval zaoberal optickými vlastnosťami rôznych druhov skiel a vytvoril prvý vysokosvetelný objektív. V roku 1847 Claude Felix Abel Niépce zdokonalil talbototypiu. V tej istej dobe objavil James Clerk Maxwell, že každú farbu možno získať z troch základných farieb. Pomocou tohto objavu sa mu podarilo vytvoriť farebný obraz.
Významným pokrokom pre fotografiu bolo použitie bromidu strieborného – na svetlo najcitlivejšej soli, s ktorým začal v roku 1871 Richard Leach Maddox. K tomuto objavu sa pripojili aj ďalšie, keď Hermann Wilhelm Vogel a viacerí ďalší vedci objavili nové organické farbivá, s pomocou ktorých sa podarilo zvýšiť farebnú citlivosť fotografického materiálu. V 80. rokoch vzniklo mnoho dôležitých objavov, bola to jednak štrbinová uzávierka, ktorú v rovnakej dobe vynašli S.A. Jurkovskij a O. Anschütz ako aj elastický celuloidový materiál (Hannibal Goodwin). Ako prvá s ním prišla na trh firma Estman Kodak. Roku 1888 prišla s celuloidovým filmom navinutým na cievke vo fotoaparáte. Čoskoro sa začal veľký rozvoj týchto nových fotografických materiálov, ktorý umožnil aj vznik kinematografie.
Pred prvou svetovou vojnou prišiel Oskar Barnack s prístrojom, ktorý začala vyrábať roku 1913 firma Leitz pod názvom Leitz Camera. V tomto období priekopník farebnej fotografie S.M. Prokudin-Gorskij vytvoril fotoaparát, ktorý vytváral farebné snímky. Koncom 20. rokov firma Franke a Heidecke priniesla na trh dvojoké zrkadlovky. Objavili sa tiež nové kvalitné objektívy. V roku 1935 nastal prelom vo farebnej fotografii. Firma Kodak uviedla na trh prvý inverzný farebný film Kodachrome. V 70. rokoch prišla firma Polaroid s fotoaparátom pre okamžitú fotografiu Polaroid SX-70. V druhej polovici 20. storočia začal vývoj digitálnej fotografie. Prvý digitálny fotoaparát vyrobil Steven Sasson.