Edvard Munch

Výkrik, 1893

Štýl prác

Munch sa snažil nahradiť zobrazovanie hmotných vecí vyjadrovaním nezobraziteľných tém. Tak ako chceli impresionisti zobraziť svetlo, kládol si za cieľ spodobovať city a prenášať ich na divákov.

Munch mal hlboký vplyv na mnoho maliarov v Európe a Spojených štátoch. Priekopnícki nemeckí expresionistickí maliari, ako Kirchner, Kandinsky, Beckmann a iní, ktorí sa zaoberali vyjadrením individuálnej psychológie prostredníctvom intenzívnej farby a semi-abstrakcie, našli značnú inšpiráciu v melancholických, ale napínavých plátnach Muncha. Munchova temná, rezonančná farba, ako aj jeho vykresľovanie ľudskej postavy , preukázala trvalé výrazové a štylistické znaky symbolizmu, expresionizmu, fauvizmu a dokonca aj surrealizmu.

Munch si obľúbil mdlý priestor v obrazoch a používal ho často na predné figúry. Vybral si pózy na prezentovanie stavu mysle a psychologických podmienok (Popol), figúry prepožičiavajú obrazu monumentálnu, statickú kvalitu. Munchove figúry vyzerajú ako keby hrali svoje role na divadelnom javisku.

Múzeá s jeho tvorbou

Pred svojou smrťou odkázal väčšinu diel Oslu. Oslo otvorilo v roku 1963 k príležitosti sto rokov od narodenia tohto významného umelca múzeum. Múzeum sa nachádza v Toyene. Zbierka múzea obsahuje diela, ktoré odkázal sám Munch Oslu, diela, ktoré darovala jeho sestra Inger a dalšie diela získané obchodom, poprípade reprodukcie.

To v celku znamená, že múzeum vlastní cez polovicu jeho diel a aspoň jednu reprodukciu jeho grafik. Vlastní cez 1100 malieb, 15 500 obrázkov , šesť sôch, podobne ako 2240 kníh a dalších predmetov spojených s jeho životom. Jeden jeho obraz vlastní Národná galéria v Pekingu, ďalšie sú uložené v Národnom múzeu v Osle a malé múzeum s jeho tvorbou a dobovým vybavením sa nachádza v jeho rodnom dome v Åsgårdstrande.