Dejiny mesta
Najstaršie dôkazy osídlenia regiónu pochádzajú z lokality Kalamárka, kde sa našli artefakty z obdobia mladšieho paleolitu. Trvalejšie osídlenie je však doložené až nálezmi z neskorej doby bronzovej, kedy tu žil ľud lužickej kultúry. Osídlenie z druhého storočia nášho letopočtu a teda doby rímskej dokladá nález pokladu 12 rímskych mincí, objavených v hlinenej nádobe na brehu Slatiny v Hriňovej v roku 1929.
Územie dnešnej Hriňovej bolo pôvodne súčasťou Vígľašského panstva a rozvíjala sa ako súčasť mesta Detva.
V čase vzniku mala Hriňová viac ako 6 000 obyvateľov.Hlavným zdrojom obživy bolo obrábanie pôdy, chov dobytka, práca v lesoch, pálenie dreveného
uhlia, práca v sklárskej hute a na parnej píle.
Významnou hospodárskou aktivitou v lokalite bolo sklárstvo, prostredníctvom ktorého zhodnocovalo Vígľašské panstvo bohaté zásoby dreva a ložiská kremeňa.
Prvá sklárska huta bola postavená v rokoch 1802 – 1803 v časti Horná Hriňová.
Do roku 1918 boli v Hriňovej dve štátne školy s maďarským vyučovacím jazykom. Na lazoch boli tzv. gazdovské školy, v ktorých skúsenejší gazdovia
vyučovali deti po slovensky. Učilo sa iba počas zimných mesiacov so zameraním na čítanie a písanie.
Po druhej svetovej vojne nastal nový rozvoj Podpoľania. V Hriňovej ho predstavuje predovšetkým výstavba Strojárenského závodu – Závodov ťažkého strojárenstva
(ZŤS).
V roku 1964 vybudovali nad obcou vodárenskú nádrž, ktorá je zásobárňou pitnej vody pre široké okolie.
(ZŤS)
Hriňová v minulosti - fotogaléria
Odkazy
Mesto Hriňová
Kraj: Banskobystrický
Okres: Detva
Počet obyvateľov: 7435
Katastrálne územie: 12 649 ha
Nadmorská výška: 500 m