TIBET

Podnebie

Podnebie je najvýznamnejšie ovplyvnené nadmorskou výškou. V najvyšších nadmorských výškach je trvalé zaľadnenie, aj keď sa horstvo nachádza v subtropickom kontinentálnom podnebnom pásme. Vzduch je tu riedky, chladnejší a spadne tu malé množstvo zrážok. Nižšie položené oblasti na východe majú teploty vyššie a zrážky priemerné. Severozápad je veľmi studený, kým sever je v lete relatívne teplý. Podnebie Himalájí je výrazne ovplyvňované letným a zimným monzúnovým prúdením. Zimný monzún tu prebieha od novembra do februára a letný od začiatku júna do konca septembra. Čo sa obecne týka zrážok, vo východných Himalájach činia ročné priemerné zrážky 4000-6000 mm, na západe 2000-3000 mm. Teploty sa pohybujú v rámci širokej škály – v predhorí Východných Himalájí (do výšky 800 m) sa priemerná teplota pohybuje nad 35°C, proti tomu v oblastiach nad 5500 m sa priemerná teplota pohybuje medzi -5°C až 0°C. Denné kolísanie teplôt činí v nižších polohách 20-30°C, vo vysokohorských polohách až 30-35°C. Vôbec najnižšie teploty sú namerané vo výškach nad 8000 m, a to -50°C až -60°C. Himaláje majú významný vplyv na podnebie na Indickom subkontinente a Tibetskej náhornej plošine. Znemožňujú mrazivým a suchým arktickým vetrom viať na juh tohto územia, v dôsledku čoho je klíma v južnej Ázii oveľa teplejšia ako v zodpovedajúcich oblastiach mierneho pásma v iných častiach sveta. Zároveň bráni monzúnovým vetrom viať ďalej na sever.