Moji miláčikovia

Na úvod...

"Niet väčšieho daru ako láska mačky." - Charles Dickens

Tým, že mám rada mačky, sa nijako netajím. Ani tým, že ich mám doma a že ich našimi izbami prešlo už necelých pár desiatok. Presnejšie 27 kusov chlpatučkých a nezbedných, štvornohých čertíkov a čertíc. :D

História...

"Mačky často využívajú pravidlo, že nikdy nie je zbytočné skúsiť žiadať to, čo chceme." - J. W. Krutch

Všetko sa to začalo trojfarebnou "Lindou" mojej babky. Posledné Lindine mačiatka putovali k mojej starkej, no pamätám si len jednu - Micku. Bola to tá najmudrejšia a najstarostlivejšia mačka, akú som kedy poznala. Mala veľa mačiatok. Jeden čas musela starka kvôli nej chovať až 14 mačiek naraz, čo bolo pre mňa a moju sestru nesmierne potešenie. No mačací život je krátky. Už bola veľmi stará, keď sa naposledy okotila. Z troch mačiatok prežilo iba jedno. So sestrou sme museli Micku pri ňom držať, aby ho chovala a ono nezdochlo. Chceli sme od nej to posledné mača, ktoré sme si neskôr zobrali domov a tak zabebezpečili zdravé a ničím nerušené pokračovanie rodu. S malého šedého mačiatka vyrástla krásna Šiška. Jej otcom bol perzský kocúr, vďaka čomu mala každá z našich mačiek kožuch jemný ako hodváb, aj keď ani jedna dlhú srsť nezdedila. (Chvalabohu.) Šiška bola zvláštna tým, že na hlave mala oranžový fliačik po otcovi, inak bola celá šedá po mame. Občas sa stalo, že toto otcovské znamienko zdedilo aj niektoré z ďalších mačiatok.

"Nie je nič mäkkšie, čo sa jemnejším, vzácnejším a nežnejším cíti, ako mačací kožúšok." - Guy Maupassant

Šiškiné prvé mačiatko bol kocúrik Murko a pretože to prvý "pôrod" u nás doma, bol to neopakovateľný zážitok. (A hlavne desivý.) Fascinujúcou tradíciou našich chlpatých miláčikov je, že sa vždy musia okotiť na mojej posteli. Viete si predstaviť to riadenie?? A týždeň spania na zemi?? Ale to nevadí. Dostávam za to vysoké odškodné v podobe rozkošných mraučiacich tygríkov. Ale naspäť k rodokmeňu.

Muro bol najviac rozmaznaný kocúr na svete! A nehorázny lízoš. Pri ďalších mačiatkach sme už dávali pozor, aby neboli ako on. Šiša, na rozdiel od svojej matky, mala po Murovi mačiatka už len raz. Boli to bielo-oranžové trojčatá. Malý Murko, Jasmine a Rubinka, ktorá nám spríjemňuje domov dodnes. Jasmine sme dali priateľom a Murka krsnej mame. Ruby sa stala hlavnou "rodičkou" rodiny (stačí si pozrieť rodokmeň nižšie), až kým sme neuznali za vhodné, dať ju sterilizovať. Vtedy ešte mala mačiatka, no už boli dosť veľké, tak sme ich dali preč. Zostalo nám len jedno - Lorin. Jej srsť je sťa by z bavlny! Taká hebká a huňatá, že najradšej z nej spraviť vankúš, alebo rovno koberec. Niet pochýb po kom je...po perzskom dedkovi. Lorinka mala mačiatka len raz a veľmi mladá, preto sme ju tiež museli dať sterilizovať. Pokračovanie rodu teda zostáva na poslednom potomkovi - Chelssie, ktorá robí spoločnosť mojej druhej starkej. Veľa šťastia s mačiatkami, Chelssinka. :*

Fotky...

Vopred sa ospravedlňujem za horšiu kvalitu, ale keď sme nechceli prísť o skvelý záber, museli sme odfotiť tým, čo sme mali poruke ;) A väčšinou to bol mobil s veľmi zlým fotoaparátom. :D Prajem príjemné pozeranie.

Na záver video, ktoré dokazuje, že mačky sa vedia veľmi dobre postarať o zábavu ;)