Vďaka pomernej izolovanosti sa na Novom Zélande vyvinul jedinečný ekosystém, ktorého charakteristickým znakom bola pred polynézskou kolonizáciou neprítomnosť akéhokoľvek druhu suchozemských cicavcov, s výnimkou troch netopierích druhov (dva druhy z čelade Mystacinidae a Chalinolobus tuberculatus). Životný priestor druhov, ktorý je inde obsadený cicavcami, je zastúpený vtákmi. K vtákom neschopným letu patria kakapo sovovitý (Strigops habroptilus), kivi, sliepočka takahe (Porphyrio mantelli čiže Notornis hochstetteri), chriašteľ weka (Gallirallus australis) a vyhynutý moa. Niektoré z týchto druhov sa vyskytujú iba na pobreží Nového Zélandu, kde sa nevyskytujú žiadne dravce.

Menej problémov majú silné druhy papagájov nestor kea (Nestor notabilis) a nestor kaka (Nestor meridionalis). Okrem toho je tu ešte mnoho vtákov prelietavajúcich obrovské vzdialenosti Tichého oceánu, aby tu strávili časť roka. Pobrežie si delia rôzne druhy tučniakov ako napríklad tučniak žltooký (Megadyptes antipodes), tučniak modrý (Eudyptula minor) a tučniak hrubozobý (Eudyptes pachyrhinus) s uškatcami forsterovými (Arctocephalus forsteri), tuleňmi sloními (Mirounga leonina) a uškatcami Phocarctos hookeri.

K najpozoruhodnejším stromom patria na severe Kauri. Sú podobne ako väčšina iných stromov vždyzelené, ako napríklad Südbuchenarten, ktoré sa vyskytujú hlavne na Južnom ostrove. K veľkým stromom patria rovnako Podocarpaceae, ktoré sa vyskytujú v nízkych polohách oboch ostrovov, ako aj Nikau-Palme. Obzvlášť vzbudzujúcu pozornosť sú nakoniec aj Pohutukawa a Cabbage Tree. V oblastiach s nízkymi zrážkami, obzvlášť na západe utvárajú krajinu dažďové pralesy. Pod hustou lesnou strechou rozmáhajú mnohé, hladne endemické papradia. Najveľkolepejšie sú nepochybne stromové papradia, ktoré dosahujú výšku až 10 metrov. Najznámejším medzi papradiami je Ponga alebo strieborné papradie.