Ku kráľovskému panstvu Zvolen patrila v 11.-13. storočí všetka pôda na území župy okrem chotárov slobodných občín. Po vyňatí miest v 13.-14. storočí a vyčlenení pôdy zemanov a ukončení procesu prechodu občín a zvyškov hradských osád do poddanskej závislosti sa postupne rozpadlo na kráľovské hradné panstvá Vígľaš, Dobrá Niva, Slovenská Ľupča atď. K Zvolenskému hradnému panstvu potom patrili: Podzámok, Môťová, Veľká Lúka, Hájniky, Rybáre, Kováčová, Tŕnie, Kráľová a časti obcí Lukavica a Lieskovec. S výnimkou 1424-1548, keď bol majetkom kráľovien, kratších období inskripcie a zálohu pred 1548 i po ňom (Ján Jiskra 1440-1462, Thurzovci 1501-1526 a i.), bolo do 1638 kráľovským majetkom, v 1638-1805 patrilo Esterházyovcom, v rokoch 1805-1848 Banskej komore, ktorá ho zlúčila s Dobronivským panstvom. V 16. storočí bol hrad súčasťou protitureckej obrannej línie. Po ústupe Turkov jeho význam poklesol. Počas SNP bol sídlom partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. Po rekonštrukcii v rokoch 1956-1969 slúži účelom SNG.

Zvolen je doložený v roku 1135 ako Zolium, v roku 1214 ako Zowolun, v roku 1224 ako Zoulum, v roku 1229 ako Zoulun, v roku 1232 ako Zolym, Zoulum, v roku 1237 ako Zolyum, v roku 1240 ako Zoulum, v roku 1244 ako Zolon, Zoulum, Zolum, Zolen, Zolium, v roku 1245 ako Zolum, Zolyum, v roku 1248 ako Zowolium, v roku 1252 ako Zuolum, v roku 1270 ako Zolom, v roku 1282 ako Zolyom, v roku 1403 ako Antiyuum Zolium, v roku 1567 ako Veterorzolium, v roku 1773 ako Zwolen, v roku 1808 ako Starý Zwolen, v roku 1920 Zvolen; maďarsky Zólyom, nemecky Altszuhl, Altsohl, latinsky Veterosolium, Vetusolium.

Zvolen bol do 13. storočia slobodnou občinou kráľovských služobníkov. Mestské privilégia získal asi v roku 1235, obnovené boli po tatárskom vpáde v roku 1243. Jeho erb, používaný už v 13. storočí na pečatidle, je odvodený zo štátneho erbu doby arpádovskej; pozostáva zo strieborného dvojramenného kríža s barličkovite ukončenými brvnami v červenom štíte.

Mesto sa vyvíjalo na báze poľnohospodárstva a remesiel a pod vplyvom miestneho hradu ako ekon., voj. a verejnosprávneho činiteľa. Od 16. storočia malo aj poddanské obce (Lieskovec, Bacúrov). Do 18. storočia tu zasadali župné kongregácie a sédria. Od roku 1540 do polovice 19. storočia bol intravilán mesta vymedzený hradbami (palisády, potom múr). V 17.-20. storočí bol Zvolen významným strediskom obchodu najmä s dobytkom. V roku 1820 malo mesto 202 domov a 1904 obyvateľov. V 40. rokoch 19. storočia v ňom panoval čulý národný život a v roku 1848 ho ako poslanec zastupoval na sneme v Bratislave Ľudovít Štúr.

V roku 1871 bol Zvolen napojený železnicou cez Lučenec na Pešť, v roku 1872 košicko-bohumínskou železnicou na Vrútky, v roku 1873, keď bola vybudovaná železnica do Banskej Bystrice, stal sa križovatkou.

Z mnohých remesiel sa v 20. storočí udržali drevospracujúce a kovospracujúce profesie. Niektoré drobné prešli cez manufaktúrnu fázu na továrenskú výrobu. Industrializáciu zastupuje od roku 1871 továreň Union, ktorá vyrábala rozličné železné výrobky a druhy plechov. Továreň mala vlastné hnedouhoľné bane v Badíne a robila prieskum na okolí. V roku 1872 bola založená mestská sporiteľňa, v roku 1887 úverová banka, v roku 1902 Zvolenská ľudová banka.

Mohutnú revolučnú vlnu vyvolal vplyv VOSR. Zvolenskí robotníci sa zúčastnili januárového generálne štrajku v roku 1918, štrajkovali vo februári, zúčastnili sa celouhorského generálneho štrajku v apríli a júni 1918.

Zvolen sa stal obchodným a hospodárskym centrom okolia, sídlom peňažných ústavov. Naplno sa rozvinul národný a politický život. Pre rastúci počet obyvateľov sa však nevytvárali nové pracovné príležitosti. V roku 1933 bolo vyše 4000 nezamestnaných. Celé 20. a 30. roky bolo mesto dejiskom deputácií, demonštrácií a štyroch hladových pochodov nezamestnaných.

V meste a na okolí pracovala najväčšia skupina občianského odboja na Slovensku – Demec. Už v roku 1939 tu vychádzal ilegálny Hlas národa. V meste sídlil štáb 2. taktickej skupiny povstaleckej armády. Z viacerých tunajších partizánskych skupín sa vytvorila partizánska brigáda Za slobodu Slovanov. V železničných dielňach vyrobili pre potreby partizánskej armády tri pancierové vlaky. Pod náporom fašistických vojsk museli povstalci 25.10.1944 mesto vyprázdniť. Fašisti zavraždili na židovskom cintoríne 127 ľudí. Mesto oslobodili 14.3.1945 vojská 2. ukrajinského frontu. Za účasť v SNP bolo mesto vyznamenané Radom SNP I. tr., Radom Červenej hviezdy, železničné dielne Duklianskou pamätnou medailou. Po oslobodení nastal všestranný rozvoj mesta. Bol vybudovaný drevokombinát Bučina, veľký mliekárenský podnik, mäsokombinát s konzervárňou, tehelne a paneláreň, rozšírilo sa depo na opravu rušňov. Vytvorenie nových pracovných príležitostí umožnilo rýchly vzrast obyvateľov. Vybudovali sa nové štvrte, obchody, služby, moderná železničná stanica. Rozvinulo sa školstvo a kultúrny život. Zvolen sa stal centrom drevárskeho a lesníckeho školstva a výskumu. Mesto bolo vyznamenané Radom práce.

Podzvolen : Vyvinul sa ako poddanská osada v južnej časti zvolenského podhradia. Spomína sa v roku 1773 ako Zolyon Várallya. Bývali tu želiari a panskí remeselníci; bolo tu mýto, pivovar, majer a mlyn. V roku 1828 mal 14 domov a 175 obyvateľov. Po roku 1850 splynul so Zvolenom.

Môťová : bolo tu sídlisko z doby veľkomoravskej. Prvá zmienka je z roku 1401, spomína sa ako Motvafalva, v roku 1424 ako Mothfalva, v roku 1773 ako Muottyova, v roku 1920 ako Môťová; maďarsky Mátyásfalva. Bola slobodnickou obcou Zvolenského panstva. V roku 1588 obec Turci vyrabovali a vypálili. V roku 1828 mala 108 domov a 563 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Za I. ČSR nadobudla ráz prímestskej obce. V roku 1949 bola pričlenená k Zvolenu.