Weimarský stavač
PLEMENNÉ ZNAKY
Celkový vzhľad 1. Výška (Kohútiková, meraná pevnou mierou) 59-70 cm u psov, a 57-65 u fien. Stredne veľký poľovne upotrebiteľný pes. Účelný pracovný typ, krásnych tvarov, šľachovitý, silnej svaloviny. Samčí, príp. samičí typ musí byť jednoznačne zjavovo výrazný.
2. Farba Farba strieborná, srnčia alebo myšia šeď, ako aj prechody medzi týmito odtieňmi farieb. Hlava a záves často svetlejší. Biele znaky sú v nepatrnej miere prípustné na prsiach a na prstoch. Často na strede chrbta viac alebo menej široký tmavý, „úhorí pruh". Psy s vysloveným červenožltým pálením--môžu byť použité v chove až po rozhodnutí klubu a len vtedy, ak dosiahli nadpriemerných pracovných výsledkov, pričom jedinci pri oceňovaní exteriéru nemôžu očakávať viac ako „dobrý". Hnedé pálenie je diskvalifikujúce.
3. Osrstenie a. Ideálne: krátke, jemné (krátke drsné je vzácnejšie) b. Krátke tvrdé s dlhším vlasom (s dlhšími pesíkmi( a hustou podsadou, tzv. „stockhaar" c. Dlhosrsté K ad b) stredne dlhý, hustý rovný, hladko priliehavý krycí vlas s hustou podsadou, striedme vytvorené „pero" a „nohavičky". K ad c) mäkký, dlhý krycí vlas s podsadou alebo bez podsady. Hladký alebo vlnitý. Na špičkách závesu môže byť zamatový, v mieste nasadenia dlhý, previsnutý. Dĺžka vlasu (osrstenie) z dôvodu účelnosti 3-5 cm na chrbte a na stranách--na spodnej strane krku, na predhrudí a na bruchu trochu dlhšie, dobré „pero" a „nohavičky", avšak smerom dole menej dlhá srsť. Chvost s dobrou vlajkou, medziprstie osrstené, s menej dlhým vlasom na hlave. K dokonalej tvorbe osrstenia dochádza často až v druhom roku.
4. Hlava Hlava úmerne dlhá, v súlade s veľkosťou chrupu. Pri psoch širšia ako u fien, ale u oboch šírka medzi slychmi je v pomere k dĺžke hlavy. Od špičky nosa k začiatku čela o niečo dlhšia ako odtiaľ k záhlavnému výčnelku. V strede čela prehĺbenina, tylový výčnelok ľahko až stredne vystupujúci. Za očami dobre znateľná jarmová kosť. Morda (pysk) dlhá a zvlášť pri psoch mohutná, z profilu pôsobí skoro hranato. Okolie okolo špicatých a trhacích zubov rovnakej sily. Mohutný, bezchybný chrup. Nosný chrbát rovný, často dokonca klenutý, nikdy nie vyklenutý smerom dole. Najviac v nepatrnej miere znateľný stop (čelný sklon). Úmerne previsnuté pysky, tieto ako aj podnebie mäsovej farby. Malý kútik. Svalnaté a výrazné líca. „Suchá hlava".
5. Záves Záves široký a dosť dlhý, takmer dosahujúci ku kútiku mordy, špicato zaoblený, vysoko a úzko nasadený. V afekte ľahko natočený dopredu, zrastený.
6. Nos Nos tmavej mäsovej farby vzadu pozvoľne prechádzajúci do šedej farby, presahujúci spodnú čeľusť.
7. Oči Oči sú jantárovej farby tmavé až svetlé, inteligentného výrazu, v šteňacom veku blankytne modré. Guľaté, nepatrne šikmo vsadené.
8. Krk Krk pôsobiaci a nesený ušľachtilo, svalnatý, skoro guľatý, nie príliš krátky. K ramenám zosilňujúci a ladne prechádzajúci do chrbta a hrudnej partie. Bez laloku. Koža na hrdle nie príliš voľná.
9. Trup Správnych proporcií a osvalený. Dĺžka trupu v pomere ku kohútikovej výške asi 12:11.
10. Hruď Hruď je mohutná, nie príliš široká s dostatočnou hĺbkou, dosahujúca takmer k lakom, dostatočnej dĺžky, klenutá bez sudovitého tvaru, s dlhými rebrami.
11. Chrbát Chrbát viac-menej dlhší, avšak nie prehnutý, vzadu neprestavaný a vpredu neprečnievajúci, inak ale pevný a svalnatý, ak nie- ako plemená zvláštnosť--nie chybný.
12. Chvost Chvost má byť skrátený v deň, alebo dva dni po narodení, podľa predpisov o ochrane zvierat, u krátkosrstých a stockhaarov weim. stavačov o 4-4,5 cm. U dlhosrstých weimarských stavačov odstraňujú sa 2-3 stavce (odpovedajúce dĺžke jednej vŕbovej jahňady). Chvost je nasadený nižšie pod chrbtovou líniou ako je tomu u ostatných porovnateľných plemien a dáva poznať pôvodný (prvotný) zvisle spadajúci chvost.
13. Plecia Lopatky dobre zauhlené, dlhé, šikmo a dobre priľahlé, opatrené silnými svalmi.
14. Nohy Nohy u všetkých „vysoko", nie postavené príliš široko, šľachovité a rovné. Od lakťov ku stredu záprstia a od lakťov ku kohútiku vykazujúce pomer dĺžky približne 1:1. Lakte nie sú vytočené ani smerom dovnútra, ani smerom von, sú voľné a rovno priľahlé. Predná končatina je správne pripojená vo výške stredu k predhrudiu. Predné nohy sú navzájom rovnobežné. Zadné nohy sú od panvy k pätnému kĺbu dlhé. Panvovo-holenné a pätové kĺby správne zauhlené tzn. stehnové partie kratšie ako holenné. V poslednom t.j. pätovom kĺbe je kratší ako v panvovom a holennom kĺbe. Nohy taktiež rovnobežné, šľachovité, nevytočené ani dovnútra ani von. Zvisle utvorená stavba kostí spôsobuje hladký a ľahký chod. Zadné nohy k predným nasadené znateľne rovnobežne. Chrbát zostáva pri pokluse rovný.
15. Tľapky a vankúšiky Tľapky sú uzavreté a mohutné, bez vlčích pazúrikov (paspárkov) postavené rovno so stredom trupu. Prsty sú klenuté, ďalšie stredné prsty nie sú chybou. Pazúriky sú svetlé až tmavo šedé. Vankúšiky tľapiek rovnako dobre tvarované.
Dodatok k prepracovanému štandardu:
Vedľa všeobecne bežných poznatkov k prevedeniu ocenenia exteriéru napr., že spoľahlivé posúdenie psa je jedine možné v pohybe, pripomienka skutočnosti, že dobre stavaný pes si v postoji snaží uľahčiť, že si líha alebo sadá, alebo, že sa v postoji držanie tela nepriaznivo mení. Nie je úlohou rozhodcu z exteriéru „konečne pristihnúť psa pri chybe", ako to vyjadril známy kynológ, doporučujúci nasledovné smernice. S výnimkou vylučujúcich chýb môžu ostatné chyby , a to podľa množstva druhov a v súbehu známkovania až k „nedostatočnej", hodnotenie exteriéru upraviť znížením.
