Bitka o Moskvu bola významná bitka na východnom fronte počas druhej svetovej vojny. Prebiehala vo viacerých fázach od októbra 1941 do januára 1942. V jej priebehu sovietske vojská odrazili nemecký postup na Moskvu a na čas prešli do protiofenzívy, čím pravdepodobne zabránili bezprostrednej porážke ZSSR vo vojne. Nemecká útočná operácia na obsadenie Moskvy niesla meno operácia Tajfún, niekedy je tiež označovaná ako operácia Wotan.
Význam tejto bitky
Bitka o Moskvu spolu s bojmi o Rostov na prelome novembra a decembra znamenala prvú nemeckú porážku a rozsiahly ústup v druhej svetovej vojne. Adolf Hitler po skončení bitky obvinil z neúspechu veliteľov nemeckých armád a väčšinu z nich odvolal. Na druhej strane spôsobila bitka o Moskvu zvýšenie sebavedomia a prestíže Červenej armády, ktorá ukázala celému svetu a hlavne nedôverčivým Spojencom, že aj dovtedy neporazený Wehrmacht možno zastaviť. Pre celý Sovietsky zväz boje o Moskvu znamenali záchranu z veľmi nebezpečnej situácie. Od decembra 1941 začala pomaly ale isto rásť aj celková kvalita dôstojníckeho zboru, tá sa v nasledujúcich dvoch rokoch vyrovnala kvalite Wehrmachtu. Dodnes mnohé odborné práce pripisujú nemecké neúspechy v tejto bitke na vrub povestnému ruskému „generálovi Zime“, pri čom je dosť opomínaným faktom, že aj sovietske jednotky museli zápasiť pri tuhých mrazoch, či rozmočených cestách („generál Blato“), s takými istými ťažkosťami. Nepripravenosť nemeckých vojsk, ktoré plánovali dobyť západné časti ZSSR do príchodu zimy, sa stala jedným z rozhodujúcich činiteľov, ktorý predznačil priebeh nasledujúcich bojov. Nezodpovedné a diletantské rozhodnutia obidvoch diktátorov tiež zohrali svoju nie bezvýznamnú úlohu. Červená armáda zaplatila za zastavenie Nemcov vysokú daň, padlo alebo bolo zajatých okolo 966 000 mužov – o polovicu prípadne až 3x viac ako stratil ich neporazený ale silne oslabený nepriateľ.
