Keď Munch namaľoval svoje najznámejšie dielo Výkrik, mal 30 rokov. Bol bez peňazí, fajčil, pil a práve sa zotavoval z nevydareného romániku. Asi ani netušil, že práve vytvoril dielo, ktoré bude po Mone Lise najznámejším na svete.Obraz Výkrik, pôvodne v nemčine nazvaný Der Schrei der Natur (Výkrik prírody), zachytáva kopec Ekeberg, ktorý leží južne od Osla a most, ktorý bol v minulosti „vyhľadávaným“ miestom pre samovrahov (podobne ako The Golden Gate v San Franciscu). Podľa niektorých zdrojov bol na konci mosta ústav, kde sa liečila aj Munchova sestra trpiaca schizofréniou. V čase, keď Munch dielo namaľoval sa sám obával, že trpí mentálnou chorobou, ktorá sa v jeho rodine objavila. Možno aj preto je emócia z obrazu natoľko silná, že mnohí na dielo odkazujú pri opisoch pocitov z prvej alebo druhej svetovej vojny. Okrem silne expresívneho dojmu je na diele zaujímavé aj to, že vzniklo na základe autorovho osobného zážitku. Ten opísal aj v básni, ktorú napísal dozadu na jednu z verzií tohto diela:
Išiel som po ceste s dvoma priateľmi
Slnko zapadalo, obloha sa sfarbila na krvavú červenú
A ja som pocítil akúsi melanchóliu
Zastavil som sa
Znehybnel som, na smrť unavený
Nad modročiernym fjordom a mestom visela krv a ohnivé jazyky
Moji priatelia išli ďalej - zostal som vzadu
Roztrasený úzkosťou
Pocítil som obrovský výkrik prírody.
