Michelangelo dokazuje svoje mimoriadne znalosti ľudského tela po vonkajšej i vnútornej stránke. Ruky Boha a Adama sú dokonalou syntézou jeho štúdií. Väčšina postáv je koncipovaná sochársky (mohutné telá, ruky i stehná). Tiež mnohé pózy i gestá majú základ v známych príkladoch antického sochárstva. Majstrovsky nanesené farby zdôrazňujú vypukliny a prehĺbeniny, ktoré sú ešte podčiarknuté rafinovanou pózou postavy. Umelec poníma námet tak, aby sa mu podarilo priblížiť sa ideálu krásy. Posúva umenie na novú úroveň, naznačuje jeho nový smer a práve toto dielo zabezpečilo Michelangelovi výnimočné postavenie v dejinách umenia.Freska „Stvorenie Adama“ je impozantné a inšpirujúce dielo vytvorené s veľkou originalitou. Výjav zobrazuje akt stvorenia. Znázorňuje okamih, keď do krásneho tela mladého muža vstupuje život. Boh sa snažil prekonať samotu tým, že stvoril prvé ľudské bytosti. Šiesty deň stvoril muža k obrazu svojmu a vdýchol mu život. Potom z jeho rebra stvoril ženu. V tradičnej ikonografii je Boh znázornený sediaci, zatiaľ čo Michelangelo ho zobrazil vznášajúceho sa priestorom.
Viacero pápežov si po zhliadnutí stropnej maľby kládlo otázku, prečo bol Adamovi namaľovaný pupok, keď mu Boh nikdy nemusel pupočnú šnúru prerušiť. Zaujímavosťou je, že počas historie sa vyskytlo niekoľko snáh o jeho odstránenie. Novodobé prieskumy priniesli ďalšie prekvapujúce teórie. Viacerí lekári vyslovili názor, že Michalengelo uplatnil vo svojich maľbách znalosti o ľudských orgánoch. V súkromí bol veľkým nadšencom anatómie a robil pokusné pitvy. Publikované boli tiež názory, že postavy na pozadí a tvary za postavou Boha vytvárajú presný obrázok ľudského mozgu. Červený plášť obklopujúci Boha zasa spodobňuje maternicu. Na strope tak podľa viacerých historikov mohol nakresliť výsledky svojho bádania.V roku 1980 bol strop Sixtínskej kaplnky reštaurovaný. Nánosy nahromadené za 500 rokov boli odstránené. Zreštaurovaním fresiek bola odhalená intenzita jasných farieb, ktoré Michelangelo použil.
