Portrét Mony Lisy patrí medzi najznámejšie a najslávnejšie obrazy na svete. Svojou popularitou prevyšuje všetky ostatné a žiadne iné dielo nie je predmetom tak hlbokého obdivu a zvedavosti. Ide o novátorsky a prevratný obraz a je jedným z mála dochovaných prác Leonarda da Vinci, ktoré zostalo celé a nepoškodené. Mona Lisa patrí k dielam s jeho najneskoršieho obdobia, ale je zaujímavé, že sa k nemu nezachovala žiadna štúdia. Viac ako 500 rokov tak zostáva zdrojom tajomstva, mýtov a otvorených dohadov.
Identita portrétovanej osoby je jednou z najväčších záhad diela a predmetom mnohých špekulácií. Autor prvého komentára o Mone Lise, Giorgio Vasari, ju v 16. storočí identifikoval ako Lisu Gherardini (celým menom Madonna Lisa di Antonio Maria Gherardini). Táto mladá žena bola od roku 1495 manželkou bohatého florentského obchodníka s hodvábom, Francesca del Giocondo. Vasari údajne býval neďaleko ich domu, ale je pre to nedostatok dôkazov. Predpoklad, že ide o Lisu Gherardini (narodenú 1479?) je len najrozšírenejšou hypotézou. Podľa nej si v roku 1503 manžel Francesco objednal podobizeň svojej mladej ženy (obraz sa preto často označuje ako La Gioconda), aby tak oslávil kúpu nového domu a narodenie syna. Manželovi ale nebol nikdy odovzdaný. Otázkou zostáva, prečo. Jednou z teórií je, že mohla byť Lisa dokonca Leonardovou tajnou milenkou. Pochybnosti o totožnosti modelu vznikli až v 20. storočí, kedy sa podľa niektorých zdrojov začalo uvažovať o tom, že ide o zidealizovanú osobu. Rozruch spôsobila tiež informácia z Talianska, že by mohol byť modelom Leonardov učeň. Podobnosť nosa a úst neho a Mony Lisy je totiž viac ako evidentná. Rôzne teórie i niekoľkí odborníci sa dokonca prikláňajú k názoru, že mu mohla byť modelom jeho vlastná matka. Jednou z najobľúbenejších teórií týkajúcich sa identity je názor, že na portréte je spodobnený samotný umelec a že ide o svojrázny autoportrét (táto teória sa rozšírila obzvlášť po analýze pomocou rőntgenových lúčov v roku 1952).
