História filmu
| Slovakia |
Ako funguje pohyblivý obraz - film?
Po stáročia sa vedci a vynálezcovia snažili nájsť možnosť ako zaznamenať a opätovne predviesť pohyb. Až keď sa v roku 1824 zistilo, že ľudské oko a mozog sú schopné vnímať rýchly sled jednotlivých fáz pohybu plynulo, bolo možné tento sen uskutočniť. Na realizáciu ilúzie pohybu sú potrebné dva faktory: tzv. stroboskopický efekt a účinok ďalšieho pôsobenia. Stroboskopický efekt spočíva v tom, že ľudské oko vníma priestorovo oddelené a časovo rýchle za sebou nasledujúce obrázky ako plynulé. Objekt, ktorý sa vo dvoch za sebou nasledujúcich okienkach nachádza v rôznej polohe, sa javí ako by bol v pohybe. Tzv. následné pôsobenie spočíva na zotrvačnosti zrakového vnemu. Sietnica totiž zachytí nepohyblivý jednotlivý obraz tak, že je prekrytý nasledujúcim. Na to, aby mohli obrazy dokonale splynúť bez blikania je potrebná frekvencia 48 snímok za sekundu. Napriek tomu sa uskutočňuje natáčanie a premietanie filmov s frekvenciou iba 24 (u nemého filmu 16) nehybných snímok za sekundu. Dojem blikania sa zmenší tým, že filmový projektor preruší projekciu obrázku tzv. krídlovou clonou a rozloží ho do dvoch samostatných obrázkov. Tak sa dosahuje frekvencia 48 snímok za sekundu. Pri snímaní, rovnako ako pri premietaní musí film prechádzať okolo objektívu v prísne rovnomernom krokovom takte a vždy sa musí na chvíľu úplne zastaviť.
Luis Aimé Le Prince
Prvý vynálezca, ktorý dokázal zaznamenať a premietať "oživené obrázky" bol Luis Aimé Le Prince. K tomu používal kameru vlastnej výroby, ktorá bola zároveň aj premietačkou. Vyrobil ju v roku 1887. Svoje prvé filmy natočil až o rok neskôr. Jeho kamera mu umožňovala zaznamenať len niekoľko desiatok snímok na jeden film. Kvôli tomuto obmedzeniu mali jeho filmy dĺžku len niekoľko sekúnd a boli veľmi trhavé. Le prince stihol nakrútiť iba niekoľko krátkych filmov, pretože v roku 1890 záhadne zmizol. Naposledy bol videný v piatok 16 septembra 1890 keď nastupoval v anglickom Dijone na vlak na cestu domov do Paríža. No domov sa už nevrátil. Jeho telo sa nikdy nenašlo. Napriek tomu, že bol prvý kto nakrúcal a premietal filmy nebol uznaný z otca filmu a to z dvoch dôvodov. Filmy, ktoré nakrútil premietal iba v okruhu svojej rodiny a blízkych. Tieto premietania neboli uznané za verejné predstavenie a svoju kameru si (kvôli záhadnému zmiznutiu) nestihol dať patentovať. Ak máte záujem, môžete si pozrieť filmy, ktoré Le Prince nakrútil. Stačí navštíviť stránku www.youtube.com a do vyhľadávača napísať Luis Aime Le Prince. Jeho najzaujímavejší film je Leeds Bridge z roku 1888.
Luis Aimé Le Prince
Le Princova kamera
Edisonove obrázky - kinetoskop
Prvé technicky využiteľné prístroje na snímanie a premietanie "oživených obrázkov" sa vyrábali od roku 1887 v dielni amerického vynálezcu Thomasa Alvy Edisona. Ten používal celuloidové perforované filmy, ktoré sa prerušovaným pohybom viedli cez ozubené koleso a objektívom sa pritom exponovali. Na projekciu pritom používal od r. 1892 kinetoskop. Je to prístroj s kukátkom, ktorým môže vždy len jedna osoba sledovať cez zväčšovacie sklo snímky posúvajúce sa pomocou kľuky a neskôr aj elektromotora. Koncom 19. storočia je zrak uchvátený pohybujúcimi sa obrazmi. Ak máte záujem, môžete si pozrieť záznam, ktorý nahral Thomas Edison na svoj kinetoskop. Stačí navštíviť stránku www.youtube.com a do vyhľadávača napísať Edison kinetoscope films. Pôvodný záznam zvuk samozrejme neobsahoval.
Thomas Alva Edison
Kinetoskop
Zrod pohyblivého obrazu - filmu
Nové médium – film sa zrodilo 28. 12. 1895, kedy bratia Luis Jean a Auguste Lumiérovci predviedli v Indickom salóne Parížskeho Grand Café prvé predstavenie platiacim návštevníkom. Premietalo sa 11 filmov s priemernou dĺžkou 1 minúta, takže celé predstavenie netrvalo viac ako 20 minút. Aj napriek tomu to ľudí okamžite nadchlo a nadchýna ich to až do dnes.
Už koncom 19. storočia experimentovali vynálezci vo Veľkej Británii, Francúzsku, Nemecku a USA s prístrojmi na snímanie a premietanie "oživených" fotografických snímkov. Bratia Lumiérovci čiže nevstupujú úplne na novú pôdu. Aj napriek tomu sú považovaní za otcov filmu, pretože sa im podarilo predovšetkým vďaka im finančným možnostiam, presadiť sa proti konkurencii. 13. 2. 1895 si dávajú patentovať svoj kinematograf – kombináciu kamery a projektoru. 19. 3. 1895 natáčal Luis Lumiér svoj prvý film : zachytáva pracovníkov pri odchode z továrne. Pri tom už používa perforovaný filmový pás, aký sa používa do dnes, nie však celuloidový ale vyrobený zo špeciálne upraveného papiera. Pás sa pomocou podávača posúva pred obrazové okienko, kde sa zastaví, aby ho bolo možné osvetliť a potom sa posúva ďalej. Na prvé premietanie prichádzali návštevníci zo značnou nedôverou, po niekoľkých dňoch však na predstavenia prúdia zástupy ľudí, ktorí chceli vidieť zázračné oživené obrazy. Zatiaľ čo 28. 12. je príjem Lumiérovcov len skromných 33 frankov, o niekoľko týždňov neskôr, keď svoj program predvádzajú už 20 krát denne, dosahujú príjem 2500 frankov. Ich filmy reprodukujú skutočnosť, v žiadnom prípade si nenárokujú na umeleckú hodnotu. Prvé filmy boli veľmi krátke. S prostými príbehmi a emóciami. Ich zábery ukazujú každodenný život, napríklad: kŕmenie bábätka, príchod účastníkov na kongres, ale aj krátku scénku z Lyonu. Vtedajšie obecenstvo obzvlášť ocenilo film Príchod vlaku, kedy lokomotíva prechádza tesne okolo kamery. Hovorí sa, že zo začiatku boli diváci vydesení, pretože podľahli dojmu, že vlak sa rúti na priamo nich. Film Pokropený kropič vybočuje z dokumentárneho hľadiska prvých filmov. Keď záhradník polieva, chlapec mu pristúpi hadicu. On sa do nej pozrie a vtedy chlapec povolí a záhradník to schytá. Tak vznikla prvá groteska na svete. Ak máte záujem, môžete si pozrieť prvý film bratov Lumiérovcov, ktorý predstavili na prvom verejnom premietaní filmu 28. 12. 1895. Stačí navštíviť stránku www.youtube.com a do vyhľadávača napísať Lumiere first films.
Bratia Luis Jean a Auguste Lumiérovci
Kinematograf bratov Lumiérovcov