V období medzi rokmi 1920 a 1930 vyvinula skupina britských profesionálnych tanečníkov štyri tance: anglický valčík, foxtrot, quickstep a tango. Ukázalo sa, že tieto tance najviac vyhovovali vtedajšiemu publiku a najlepšie sa hodili do tanečných sál k populárnej hudbe tých čias.

Názov anglický valčík vznikol preto, aby tento tanec výrazne odlíšili od francúzskeho (otáčavého) valčíka i od rýchlejšieho viedenského valčíka. Namiesto súvislých splývajúcich otáčok Angličania zaviedli do tanca uhlopriečne, diagonálne kroky, ktoré vytvorili základné figúry tohto tanca.

Foxtrot a quickstep boli súčasťami scénického tanca vytvoreného Harrym Foxom.

Tango vzniklo z francúzskej verzie, v tom čase veľmi populárnej. Spolu s viedenským valčíkom, nemeckou verziou, sa dostal do tejto skupiny neskôr.

Tieto tance sa stali známymi ako štandardné tance