Vždy bojuj za to, čo miluješ

Ach láska.

Prečo to musí tak bo­lieť? Prečo mi te­raz ste­kajú slzy po tvári? Opäť. Vždy, keď sa lú­čime, vždy, keď spolu do­vo­láme. Áno, ja viem. To roz­hod­nu­tie bolo na mne. A ver mi, že sa to sna­žím zvlá­dať. Sna­žím sa mys­lieť na to krásne, čo bolo, a čo ešte len bude. Ale som iba žena, ktorá sa snaží každé ráno vstať, na­sa­diť vý­raz, že je všetko v po­riadku, že som ne­pla­kala celú noc a ne­pí­sala tieto slová. Chý­baš mi. Viac ako ino­kedy. Ne­pý­taj sa ma prečo. Sama som na od­po­veď za­tiaľ ne­prišla. A možno áno. Keď vi­dím ľudí, veľmi veľa ľudí okolo seba ako sa dr­žia za ruky, ob­jí­majú, boz­ká­vajú, hľa­dia si do očí. A ja viem, že práve toto te­raz ne­mô­žem mať. Ja som si vy­brala niečo iné. Prí­jemnú bo­lesť. Aj keď to nie vždy tak vy­zerá. A nech­cem, aby si si to dá­val za vinu. Nie je to tvoja ani moja vina. Každý má pre­kážky. A my ich máme hneď nie­koľko. Ale ja tie pre­kážky pre­sko­čím a bu­dem bo­jo­vať zato, čo mi­lu­jem. A to si ty. Preto sa ne­ču­duj, keď chcem byť čo naj­viac s te­bou, aj keď to nie je vždy ľahké. Ča­sto­krát som una­vená, ne­vys­patá.

Ale je to niečo iba do­časné. Pre­tože viem, že raz to skončí, a my bu­deme už navždy spolu. Spolu sa pre­bú­dzať, spolu za­spá­vať. Len to chce čas. Ne­ča­kala som, že nám to tak dlho vy­drží. Bolí to. Každý je­den deň to cí­tim. Tú úz­kosť, ten strach, plač. Ale aj šťas­tie, ener­giu, smiech a lásku. Každé sa s kaž­dým mieša.

Ne­viem čo bude zaj­tra, alebo o me­siac či rok. Pár­krát si pred­sta­vu­jem ako ma ča­káš. Chy­tíš ma za ruku a od­ídeme spolu preč. Ale my sa to sna­žíme na­hrá­dzať na inom mieste, ktoré sa stalo mo­jim dru­hým do­mo­vom. Kde sa cí­tim slo­bodná, bez sta­rostí, bez stra­chu. Ur­čite vi­díš, ako sa na všetko po­ze­rám, ako zrazu za­čnem vní­mať inak svet. Pre­tože tam sto­jíš pri mne, a mne už nič ne­chýba. Takže áno. Ja bu­dem rad­šej zná­šať tú bo­lesť, s kto­rou sa mi zle dý­cha ako prísť o teba. Dú­fam, že si pa­mä­táš, čo som ti raz po­ve­dala. Ja keď sa za­mi­lu­jem, za­mi­lu­jem sa ce­lým srd­com. Nie na týž­deň ani me­siac. Pre­tože si je­diná osoba, o ktorú navždy bu­dem stáť.