Tango ,
tanec, ktorý si generácie tanečníkov odovzdávali z pokolenia na pokolenie, sa zrodil v slumoch a biednych uličkách Argentíny.
Začiatkom 19. storočia sa po istých zmenách a úpravách stal v Európe veľmi oblubený a módny.
Hoci je to prekvapujuce, nie je tažke naučiť sa ho tancovať.
Tanečník veľmi ľahko zvládne základné tanečné figúry.
Avšak tajomstvo zmocnenia sa dráhy tanga spočíva v zaujatí správneho postavenia a v dosiahnutí nepolapiteľného mačacieho pohybu.
Jeho predchodcami boli tance afrických černochov (nazývané tangano), ktorých v čase otrokárstva zavliekli do Ameriky.
Viac ako sto rokov bolo tango pokladané za tanec "priveľmi hriešny" pre spoločenské sály, no napriek zákazom (pápežom, cisárom Viliamom) sa stalo veľmi populárnym.
Vtedajšie tango malo len málo spoločné s dnešným tangom.
Hudba tanga je dramatická, ohnivá, podmaňujúca a vzrušujúca.
Tango má 30-33 taktov za minútu.