Ja a karate

Karate sa venujem už od 7 rokov. Presne 1.1.2005 som sa oficiálne stal členom Slovenského zväzu karate. Zo začiatku, keď som bol ešte malý fagan som tento šport nebral nejak vážne. Chodil som na tréningy aby som si zacvičil, spoznal nových ľudí a zlepšoval si kondičku. Čím ďalej som nadobúdal viac techniky a už po dvoch rokoch trénovania ma pán tréner poslal prvýkrát otestovať čo som sa naučil na súťaž, ktorá sa odohrávala v Novákoch. Nebola to nejaká veľká súťaž a pre začiatočníka dosť náročná. Prvýkrát som stál na tatami (zápasisko) a nevedel som poriadne čo mám, tak som improvizoval a snažil sa využiť čo som sa naučil. Odbil gong, rozhodca zastavil zápas, vyhlásil víťaza a obaja sme si podali ruky. Doteraz netuším akým zázrakom ale už ako 9-ročný sa mi podarilo získať 3. miesto na mojej prvej súťaži. Čím ďalej som trénoval viac a viac, začal som stále častejšie chodiť na súťaže (často to bolo aj každý víkend) a darilo sa mi vyhrávať. V roku 2010 som prvýkrát išiel na Majstrovstvá Slovenska, ktoré sa odohrávali v Topoľčanoch. Tam som prvý zápas vyhral s prehľadom (viď video dole aj s popisom) no v druhom som dostal minuloročného majstra Slovenska a s ním sa mi už bohužiaľ nepodarilo zvíťaziť. Cestou domov sme sa zastavili na salaši, kde som sa hladný po celom dni poriadne najedol. Pamätám si ako mi pán tréner vtedy povedal, že som si viedol skvele a že na budúci rok určite vyhrám. Prišiel ten osudní deň a o rok na to som ako 13-ročný išiel znovu na Majstrovstvá Slovenska v Spišskej novej Vsi. Prvý a druhý zápas som vyhral jednoznačne. Do tretieho zápasu som dostal veľmi dobrého zápasníka, nad ktorým som prehral len o 1 bod. Moja šanca stať sa majstrom Slovenska zmizla preč. Do finále postúpil on a ja som mohol bojovať o tretie miesto. Samozrejme túto šancu som využil a dal do toho zápasu všetko. Zápas som nakoniec vyhral a odniesol si domov bronz. Nebol som z toho veľmi šťastný (viď fotka nižšie), pretože som mal na to aby som bol prvý na stupienku víťazov ale len kvôli jedinému bodu sa mi to nepodarilo. Predsa len byť tretí na celom Slovensku nie je až také zlé. O pár mesiacov neskôr sme išli takmer celý klub spolu s Novou Baňou do Srbska na "European Cup". Bolo tam okolo 17 krajín a zápasníci z každého kúta sveta. Na takom veľkom turnaji som bol prvýkrát. Hala bolo veľká ako hokejový štadión a zápasilo sa asi na 7 tatami. Bol to turnaj na veľmi vysokej úrovni. Celý deň som sledoval zápasníkov ako sa im darí. Zrazu som prišiel na rad ja. Bolo to celkom iné, štýl zápasenia, rozhodcovi som nerozumel ani slovo. Riadil som sa len podľa jeho mávania rukami. Srbi majú iné pravidlá zápasenia, preto mi veľmi tento štýl nevyhovoval. Nakoniec po vyhraných pár zápasoch som dostal zápasníka zo Srbska, ktorému rozhodca strašne nadržiavali. Napokon toto mi bolo osudným a do finále som sa nedostal. Musel som sa znovu uspokojiť s tretím miestom. No teraz som bol oveľa spokojnejší. Myslím si, že byť tretí na Európskom pohári je celkom slušný úspech. Dnes mám na konte cca 30 medailí s diplomami a zopár pohárov. ... schovať