História
Podpoľanie bolo osídlené už v dobe predhistorickej. >
Dokazujú to nálezy osídlenia zo skalnej plošiny Kalamárka na Chrapkovej patriace do neskorej doby bronzovej.
Archeologický výskum na Kalamárke potvrdil keltské osídlenie, osídlenie v rímskej a veľkomoravskej dobe a jeho zánik v 10.
alebo 11. storočí n. l.
Podľa doloženej prvej písomnej zmienky Detva vznikla v roku 1638 ako poddanská obec vígľašského
panstva na mieste panského majera so súhlasom zemepána Ladislava Csákyho. Vďaka svojráznej ľudovej kultúre
ovplyvnenej valaskou kolonizáciou sa však rýchlo dostala do historického povedomia slovenského národa. Detva
vznikla v jednom z najnepokojnejších období – v období tureckých vojen a protihabsburských povstaní uhorskej šľachty,
ktoré charakterizujú celé 17. storočie. V roku 1811 sa privilegiálnou listinou Františka I. Habsburského stala mestečkom
s právom usporiadania
4 jarmokov ročne a týždenných trhov. V tomto čase zrejme dostala aj erb. Prvá zmienka o ňom pochádza z roku 1813.
Hlavným zamestnaním Detvanov bola ťažba dreva, chov oviec a roľníctvo. Roľnícky spôsob života dopĺňala malovýroba
zručnejších gazdov (napr. výroba kolovrátkov, modrotlačiarenská výroba).
V 18. - 19. storočí predávali Detvania na trhoch v Lučenci šindeľ a stavebné drevo a nakupovali obilie.
Detva má svoje miesto i v moderných dejinách. Počas SNP sa Detva aktívne zapojila do protifašistického odboja.
Dňa 1.10.1944 sa v Detve konala jedinečná udalosť – jediná oficiálna prehliadka partizánov počas SNP, s účasťou generála
Jána Goliana, na povstaleckom území. Jej jadro tvorila aj tu pôsobiaca partizánska brigáda M. R. Štefánika, medzi nimi
i sovietski, českí a francúzski partizáni. Povstalecké jednotky a partizáni zviedli s Nemcami ťažké boje.
Detva bola oslobodená 13.2.1945 vojskami 2. ukrajinského frontu a 1. a 4. rumunskej armády.
Detva má priznaný štatút mesta od roku 1965 a v roku 1996 sa stala sídlom novovzniknutého okresu Detva.
Históriu mesta približuje Podpolianske múzeum v Detve na Partizánskej ulici. viac o histórií Detvy