Medzi základné typy gitár a strunových nástrojov, ktoré spadajú pod odnož gitár môžme zaradiť napr.:
Akustická gitara – je tvorená rezonančnou skrinkou v podobe korpusu, ktorý má za úlohu zvuk zosilniť a vyžiariť do prostredia s adekvátnym zafarbením tónu. Podľa názoru niektorých historikov vznikla gitara v stredovekom Španielsku prestavbou starej fiduly na brnkací nástroj. Zo stavebnej stránky možno gitaru rozdeliť na niekoľko dielov. Trojdielna rezonančná skrinka, nazývaná tiež korpus, sa skladá z plochej spodnej a vrchnej dosky, ktoré spájajú luby. Tvar korpusu pripomína arabskú číslicu 8. Vo vrchnej doske sa nachádza kruhový zvukový otvor (rezonančný otvor), ktorý akusticky spája vnútorný priestor korpusu s vonkajším. Ďalšiu časť gitary tvorí krk, zakončený plochou, smerom dozadu mierne nahnutou hlavicou so skrutkovým ladiacim zariadením. Hmatník je plochý a podobne ako na ostatných strunových nástrojoch rozdelený sedlami na poltónové polohy. Ladiace kolíky zachytávajú struny na jednom konci. Odtiaľ struny prechádzajú cez mostík ponad hmatník až ku strunníku, ktorý súčasne tvorí kobylku. Niektoré typy gitár majú strunník a kobylku upevnené samostatne.
Elektrická gitara je hudobný nástroj, ktorý obsahuje viac kovu ako akustické gitary. Vďaka tomuto faktu ich môžete zapojiť na aparatúry menších či väčších rozmerov a spôsobiť tak ľuďom sonické peklo alebo extatický zážitok. Výsledok totiž závisí na vašom výbere nástroja a talente. Prvou elektrickou gitarou bola „Frying pan“ (panvica), ktorú zostrojili v roku 1931 hudobník George Beauchamp a inžinier Adolph Rickenbacker. Táto gitara vychádzala z malej havajskej gitary a svojimi kvalitami ešte mala veľmi ďaleko (aj vzhľadom na stav vtedajšej elektrotechniky) od dnes bežných nástrojov, rozbehla však vývoj takýchto gitár u rôznych výrobcov nástrojov.
Elektroakustická gitara je nástroj, ktorý sa dá tak trochu brať ako akustická gitara s výhodou. Tá výhoda má podobu aktívneho snímača, ktorý sa upevňuje vnútri jej dutého tela. Okrem toho je takýto snímač často vybavený ekvalizérom a niekedy aj ladičkou. Zvuk gitary si teda môžete upravovať presne podľa vašich potrieb.
Nástroj je veľmi podobný (vzhľadom aj konštrukciou) folkovej gitare, avšak má 12 strún, tým pádom aj masívnejší krk a širší hmatník. Telo má ešte viacej rebier a pevnejšie rebrovanie. Pri tejto gitare je veľmi dôležité správne nastavenie pnutie krku voči strunám, aby struny neboli príliš vysoko nad hmatníkom. Ak by tomu tak bolo, nastroj by mohol byt prakticky skoro nehrateľný.
Basová gitara je výzorom podobná elektrickej gitare, má však väčšie telo, dlhší krk a hmatník a jej zvuk je posadený o oktávu nižšie. Zvyčajne má štyri, alebo päť strún, ladené o jednu oktávu nižšie ako elektrická gitara. Obvykle má pražce, ale existujú aj bezpražcové basgitary, ktoré umožňujú lepšie použitie techník ako vibrato či glissando, používané obdobne ako pri kontrabase. Od 50. rokov 20. storočia elektrická basgitara postupne nahradila v populárnej hudbe kontrabas. Basgitara sa využíva v rôznych štýloch hudby: od rocku a metalu, bluesu až po jazz. Elektrická basgitara sa tiež používa ako sólový nástroj v jazze, fusion, latino, funk a v rockových štýloch.