Prečo sa o ženách vo vede hovorí málo?
Historická nerovnosť prístupu ku vzdelaniu
V minulosti mali ženy veľmi obmedzený prístup k vzdelaniu, vedeckým inštitúciám či univerzitám. Mnohé ženy museli pracovať v ústraní, niektoré publikovali pod mužskými menami alebo ich objavy boli prisudzované ich mužským kolegom.
Nedostatok uznania
Mnohé významné vedecké príspevky žien neboli dostatočne ocenené. Slávny príklad je Rosalind Franklin, ktorá mala zásadný podiel na objave štruktúry DNA, no väčšinu uznania získali Watson a Crick.
Nedostatočné zastúpenie v médiách a dejinách vedy
Učebnice, dokumenty aj populárna kultúra sa často sústredia na známe mužské vedcov – Einstein, Newton, Galileo, atď. Ženy vedkyne, ako Marie Curie alebo Ada Lovelace, sú skôr výnimky, ktoré sa "presadili" napriek systému.
Stereotypy a spoločenské očakávania
Ešte donedávna (a miestami dodnes) boli ženy odrádzané od kariéry vo vede a technike, pretože sa to "nehodilo" k ich spoločenskej roli. Stereotypy typu „muži sú lepší v matematike“ majú dlhodobý vplyv na sebavedomie aj kariérne voľby dievčat.
Venovať sa budeme
- Marie Curie
- Rosalind Franklinová
- Hedy Lamarr
- Ada Lovelace