Pamiatky

Egyptské pyramídy

Egyptské pyramídy Egyptské pyramídy sú prvým a doteraz aj jediným dochovaným divom starovekého sveta. I keď sa v Egypte vyskytujú niekoľko desiatok pyramid, za prvý div sveta sú považované len pyramidy, nachádzajúce sa na pyramídovom poli v Gíze neďaleko od hlavného mesta Káhiry. Na tomto poli sa nadchádzajú tri veľké pyramídy, ktoré postavili traja faraóni zo 4.dynastie, tá v Egypte panovala približne v rokoch 2639/2589–2504/2454 pr. n. l, tzn. v období,ktoré spadá do Starej ríše dejin starovekého Egypta. Chufuova pyramída sa radí medzi sedem divov sveta a bola najvyššiou stavbou až do stavby Eiffelovej veže. Pyramídy v Gíze.jpg, 76kB

Sfinga v Gíze

Sfinga v Gíze je veľká zpola ľudská, zpola zvieracia socha, nachádzajúca sa na Gízské plošine, v Egypte na západnom pobreží Nilu. Sfinga v Gíze je najvatšia socha vytesaná z jednoho kusu kameňa, ktorá kedy bola vytvorená. Všeobecne sa verí, že Sfinga bola vytvorená starými Egypťanami v 3.tisícročí pr.n.l., v dobe Starej ríše za panovania 4.dynástie a to panovníkom Rachefom spolu s pyramidou. Sfinga je 74m dlhá, 6m široká a 21m vysoká. Veľká Sfinga v Gíze je viac ako len symbol Egypta, starého ale aj súčastného. Sfinga je ztelesnením starobylosti a tajomstva. Po staročia dráždila predstavivosť básníkov, vedcov, dobrodruhov i cestovateľov. Navzdory tomu, že Sfinga bola veľakrat zmeraná, opísaná,prezkúmaná s pomocou najmodernejších technických pomocok a poriadajú sa o nej špeciálné vedecké konferencie, základná otázka ale zostáva nezodpovedená, nemožno jednoznačne povedať, kto, kedy, prečo a za jakým účelom ju postavil.

Sfinga.jpg, 122kB

Oáza Siwa

Oáza Siwa sa nachádza na východe krajiny, v púšti neďaleko hraníc s Líbyou. Obyvatelia oázy hovoria vlastným jazykom a vyvinula sa tu samostatná odnož berberskej kultúry. Toto pozoruhodné miesto, i keď je sprístupnené letecky aj cestou so zvyškom krajiny, stále nepatrí ešte k hlavným turistickým miestam Egypta. Miesto však nie je známe len unikátnou kultúrou, ale aj zaujímavou remeselnou výrobou, krásnou prírodou a mnohým iným. Zaujímavosťou je aj to, že sa tu zastavil v minulosti aj sám Alexander Veľký, aby navštívil Amonovou svätyňu. Toto miesto je určite vhodným na chvíľku relaxu, možnosť sa okúpať, no za pozornosť stojí aj mesto Siwa, ktorého stará časť pochádza z 13. storočia. Je vybudované prevažne z nepálených tehiel a blata.

Oáza Siwa.jpg, 222kB

Karnak

Karnak je najväčším chrámovým komplexom v celom Egypte. Toto miesto by nemal prehliadnuť žiaden z návštevníkov Egypta. Chrám bol budovaný a prestavovaný po dobu 2000 rokov a na tomto mieste sa uctievali snáď všetky božstvá starovekého Egypta. Bolo to pravdepodobne najvýznamnejšie náboženské miesto tej doby. Celý komplex sa rozkladá na ploche 1500 x 800 metrov. Pozostával zo svätýň, stĺporadí a obeliskov. Chrámový komplex bol v staroveku súčasťou hlavného mesta Egypta Téb. Areál je tak obrovský, že nie každý návštevník je schopný prejsť každú jednu jeho časť. Čo by ale návštevník minúť nemal, je stĺpová sála vo Veľkom Amonovom chráme.

Karnak.jpg, 35kB

Luxor

Súčasné mesto Luxor bolo v minulosti onými antickými Tébami, hlavným mestom Egypta. Za pozornosť tu stojí predovšetkým chrám, ktorý postavili okolo roku 1400 pred Kr. hlavne dvaja panovníci. A to Amenhotep III. a Ramesses II. Toto miesto bolo centrom uctievania božstiev nielen v starovekom Egypte, ale aj v neskorších obdobiach tu vybudovali kresťania a moslimovia svoje svätyne. Mešita, ktorá tu bola postavená existuje dodnes

Luxor.jpg, 57kB

Údolie kráľov

Údolie kráľov alebo po arabsky Biban El Moluk je bývalým pohrebiskom faraónov. Cez toto miesto ležiace neďaleko starovekých Téb, odchádzali egyptskí králi na svoju poslednú cestu na druhý svet v nádeji, že sa tam stretnú so svojimi bohmi. Spomedzi množstva hrobiek, ktoré sa tu nachádzajú, sa najviac zapísala do histórie Tutamchámonova hrobka objavená v prvej polovici minulého storočia. Ako jediná bola objavená takmer nedotknutá a nevykradnutá. Artefakty, ktoré sa v nej nachádzali môžete objavovať dnes v Káhirskom múzeu.

Údolie kráľov.jpg, 153kB