Albumy
Dark Side of the Moon
je 45-minútový koncepčný album britskej rockovej skupiny Pink Floyd z roku 1973. Témami deviatich skladieb sú problémy súčasného života: peniaze, chamtivosť, šialenstvo a vojna. Dark Side of the Moon je 11. najpredávanejším albumom všetkých čias. V roku 2003 bol tento album časopisom Rolling Stone zaradený na 43. miesto zoznamu 500 najlepších albumov.
The Wall
je konceptuálny album anglickej progresívnej rockovej skupiny Pink Floyd. V poradí jedenásty štúdiový album vyšiel v roku 1979. Hudobnou kritikou a aj fanúšikmi je označovaný ako jeden z najlepších albumov skupiny, je všeobecne považovaný za rockovú klasiku a jeho depresívne hymny inšpirovali mnohých súčasníkov skupiny Pink Floyd. Tento album je posledný na ktorom spolupracovali v skupine Roger Waters a Richard Wright. Počas nahrávania Roger získal absolútnu autorskú kontrolu nad celým projektom, vďaka ktorej narástlo napätie v skupine. Tento album bol komerčne veľmi úspešný, predalo sa z neho 30 miliónov nosičov, čím sa stal najlepšie predávaným albumom osemdesiatych rokov. Tento album je najlepšie predávaným albumom skupiny v USA s predajom 23 miliónov kópií. V rebríčku Billboardu tento album vydržal 15 týždňov po sebe na prvej priečke a v rebríčkoch USA sa udržal dva roky. Napodiv v Spojenom kráľovstve, materskej krajine členov skupiny, bolo jeho vrcholom v rebríčkoch tretie miesto. V roku 2003 bol tento album časopisom Rolling Stone zaradený na 87. miesto zoznamu najlepších albumov všetkých čias. Vo svete sa stali najpopulárnejšími skladbami „Young Lust“, „Hey You“, „Comfortably Numb“, „Run Like Hell“ a skladba „Another Brick in the Wall Part 2“, ktorá dosiahla prvú priečku v USA aj v UK..
The Division Bell
je štrnásty štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Je to druhý štúdiový album, ktorý bol nahraný bez basgitaristu Rogera Watersa. Vydaný bol 30. marca, 1994 v Spojenom kráľovstve a 5. apríla, 1994 v USA. Nahrávaný bol v rôznych nahrávacích štúdiách vrátane súkromného nahrávacieho štúdia The Astoria, ktoré je umiestnené na plávajúcej lodi a patrí gitaristovi a spevákovi skupiny Pink Floyd Davidovi Gilmourovi. Album sa dostal na prvé miesto rebríčkov vo Veľkej Británii, bol aj na vrchole rebríčka amerického Billboardu a udržal sa tam v apríli 1994 štyri týždne. Je to úspech v porovnaní s predchádzajúcim albumom skupiny Pink Floyd, A Momentary Lapse of Reason, ktorý dosiahol iba tretiu pozíciu. The Division Bell získal zlato, platinu a dvojitú platinu v USA už v júni 1994 a trojitú platinu v januári 1999. Meno albumu vybral Douglas Adams z textu skladby „High Hopes“. David Gilmour uviedol, že hudba a text tohto albumu sú v rovnováhe. Atmosféra albumu je zvukovo podobná albumom Meddle alebo Obscured by Clouds s odvážnejšími a tvrdšími tónmi albumov Animals a The Wall. David Gilmour a Richard Wright sa zhodujú v tom, že podľa nich je tento album najlepší od roku 1975, keď vydali album Wish You Were Here. Skladba „Marooned“ z tohto albumu je zatiaľ jedinou skladbou skupiny Pink Floyd, ktorá získala Grammy. Bolo to v kategórii pre najlepšie rockové inštrumentálne výkony.
Meddle
je šiesty štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Bol nahraný v rôznych štúdiách medzi živými koncertami skupiny od januára do augusta 1971. Skupina Pink Floyd si rezervovala v januári 1971 na jeden mesiac Štúdio 2 na Abbey Road firmy EMI bez toho aby mali vopred napísaný kúsok skladby. David Gilmour hovorí, že to bol akýsi pokus o namiešanie džúsu z kreativity. Členovia iba šli nahrať jednotlivé časti melódií bez toho, aby počuli predtým jeden druhého. No a napodiv fungovalo to dobre.
A Saucerful of Secrets
je druhým štúdiový album britskej rockovej skupiny Pink Floyd. Je pravdepodobne prvým albumom na svete, ktorý bol nahratý v štýle progresívneho rocku. Nahrávaný bol priebežne od augusta 1967 do apríla 1968 v Abbey Road Studios vydavateľstva EMI. Tento album bol posledným na ktorom aktívne spolupracoval aj Syd Barrett. Počas neustálych komplikácií počas nahrávania (vzhľadom na Sydove psychické problémy), bol do štúdia prizvaný David Gilmour. Album bol vydaný v júni 1968 ako mono aj stereo LP v Spojenom kráľovstve, kde dosiahol deviatu priečku rebríčkov popularity. Mixované stereo CD albumu bolo prvýkrát vydané roku 1987. Roku 1992 bolo toto CD obnovené a digitálne remastrované ako súčasť sady nazvanej Shine On. Reamastrované CD bolo samostatne vydané roku 1994 v UK a v apríli 1995 v USA.
