Je známych asi 10 000 liečivých rastlín. Sušená liečivá rastlina sa nazýva rastlinná droga. Z rastlinných častí sú najčastejšie používané kvety(flos), koreň(radix), kôra(cortex), vňať(herba), púčik(gemma), list (flos) a plod(fructus). Podľa mohutnosti účinkov rozdeľujeme drogy na jedovaté a nejedovaté. Používajú sa čerstvé, sušené alebo inak spracované, napr. ako čaj, odvary, nálevy, obklady, výplachy, alebo na výrobu liečiv. Najčastejším postupom na získanie liečiva z danej rastliny je extrakcia. Pri extrakciii sa z kvapalnej alebo tuhej zmesi oddelí vyžadovaná zložka rozpúšťaním v extrakčnom rozpúšťadle, ktoré sa s ostatnými zložkami pôvodnej zmesi nemieša alebo sa s nimi mieša len obmedzene. Výsledkom je vytvorenie 2 fáz: extraktu a rafinátu. Extrakt a rafinát sa oddeľujú na základe rôznych hustôt týchto fáz. Extrakt obsahuje viacej účinných látok než normálne výluhy.
V modernej medicíne približne jedna štvrtina liekov, predpísaných pacientom pochádza z liečivých rastlín, ktoré sú prísne testované. No používanie rastlinných výrobkov sa v rozvinutých krajinách v poslednej dobe zvyšuje. Liečivé rastliny sú prínosom pre ľudí, ktorí ich konzumujú ako lieky, sú finančne výhodné pre ľudí, ktorí ich zberajú, spracúvajú a distribuujú na predaj a tým pestovanie môže poskytovať aj pracovné príležitosti a daňové príjmy pre krajinu, v ktorej sa pestujú. Liečivé rastliny sú široko využívané hlavne v málo rozvinutých krajinách, pretože sú ľahko dostupné a lacnejšie ako moderná medicína.
K liečivým rastlinám zaraďujeme aj takzvané aromatické a koreninové rastliny, ktoré sa skoro výhradne pestujú kvôli vôni a pre chuť.
