O veľrybách koluje množstvo mylných predstáv. Jednou z najbežnejších je tvrdenie, že veľryby sú ryby. Jedným zo znakov, ktorý odlišujuje veľryby od rýb je tvar chvosta. Chvost ryby je vertikálny a pohybuje sa zo strany na stranu, zatiaľ čo chvost veľryby je horizontálny a pohybuje sa hore a dolu. V skutočnosti však ide o cicavce. Pred viac než 50 miliónmi rokov žili na súši, boli pokryté srsťou, mali ušné lalôčky a chodili po štyroch.
Vráskavec obrovský je najväčší živočích aký kedy žil na zemi. Bežne dosahuje dĺžku 25 metrov. Veľryby, rovnako ako ľudia, majú srdce so štyrmi komorami.
Ako príslušníci triedy cicavcov aj veľryby majú tieto základné znaky:
Rad veľryby sa delí na dva podrady Mysticeti (bezzubé) a Odontoceti (zubaté). Zastupuje ho dnes približne 80 druhov v 10 čeľadiach. Medzi bezzubé veľryby (kosticovce) patrí napr. vráskavec obrovský a a medzi zubaté veľryby (bezkosticovce), napr. delfíny a sviňuchy. Vyskytujú sa v moriach na celom svete, niektoré druhy žijú v tropických a subtropických riekach.
Zubaté veľryby sa živia prevažne rybami a chobotnicami, zatiaľ čo bezzubé sa živia menšími oceánskymi živočíchmi: krill, veslonôžky a malé hejnové ryby. Zubaté veľryby majú vonkajší fúkací otvor, zatiaľ čo bezzubé majú dva vonkajšie fúkacie otvory.
Odontoceti nemajú žiadne záhyby v krku, zatiaľ čo mnohé druhy mysticeti majú záhyby, ktoré umožňujú rozšírenie hrdla (ako harmonika) pri kŕmení.