Korene romantizmu siahajú do 18. - 19. storočia. Romantizmus môžeme nazvať nepriamym výsledkom Veľkej Francúzskej revolúcie a iných revolúcií, ktoré vytvorili podmienky pre hudbu kedy sa skladateľ vymanil feudalizmu a stal sa z neho slobodný umelec. Tieto historické udalosti priamo vplývali na stúpajúce trendy v dielach: extrémna emotívnosť, objavovanie prírody použitím techniky imitiujúcej jej zvuky či zakomponovanie ľudových motívov na znovuzískanie národnej hrdosti.
Skladatelia videli hudbu ako individúálnu a emočnú formu sebavyjadrovania. Považovali ju ako formu umenia najviac schopnú ukázať plnú škálu ľudskej emócie, očakávanú komunikovať s publikom pomocou rozprávania príbehu. Vyjadrovanie emočného obsahu bolo prioritizované nad formou kompozície a tak sa začali porušovať pravidlá klasicizmu alebo ich rešpektovanie len v minimálnej a základnej miere.
Romantizmus je pre mňa najosobnejším smerom klasickej hudby. Ako klaviristka trinástich rokov som si k nemu našla cestu cez diela velikánov ako Rachmaninov, Chopin a Liszt. Venujem sa ich hudbe denne, či už študovaním, analýzou, počúvaním alebo hraním. Dúfam, že touto strákou priblížim ich život, životné diela a ukážem, že klasická hudba (v tomto prípade romantická) je tu naveky.