Zvolen je jedným z najstarších miest na Slovensku. Jeho územie, situované na sútoku riek Hrona a Slatiny, v juhozápadnej časti malebnej Zvolenskej kotliny bolo pre svoju výhodnú geografickú polohu i priaznivé prírodné podmienky osídlené už v praveku. V stredoveku ním viedla významná diaľková cesta, ktorá priniesla pôvodnej roľnícko-remeselníckej osade dôležitú obchodnú funkciu, čo vytvorilo podmienky na vznik a rozvoj budúceho mesta. Význam osady potvrdil panovník Belo IV. privilégiami už okolo roku 1238. Po tatárskom vpáde jej 28. decembra 1243 privilégiá obnovil a natrvalo ju tak povýšil do kategórie kráľovských miest. Vzácnu minulosť mesta a najmä časté kráľovské pobyty v stredoveku dnes pripomínajú jeho najvýznamnejšie historické dominanty – Zvolenský zámok a Pustý hrad.
Medzi pamiatky Zvolena patria:Významnou národnou kultúrnou pamiatkou na území Zvolena sú zrúcaniny Pustého hradu – niekdajšieho sídla zvolenského kráľovského komitátu, nachádzajúce sa 2 km juhozápadne od mesta. Hradný komplex pôvodne tvorili dva hrady – Horný a Dolný. Jeho najstaršou stavbou je románska veža z 12. storočia. Opevnenie oboch hradov, ďalšia veža na Hornom hrade a donjon Dolného hradu pravdepodobne vznikli výstavbou po tatárskom vpáde v rokoch 1241 – 1255. Posledná významná stavebná etapa – gotická – súvisí s rodom Balašovcov, ktorí v závere 13. a v prvej tretine 14. storočia nechali na severnom cípe návršia vybudovať novú palácovú stavbu. Podľa písomných prameňov hrad zničil požiar v roku 1451, v čase vojnového konfliktu medzi Jánom Huňadym a Jánom Jiskrom z Brandýsa. Od roku 1992 Mesto Zvolen realizuje v areáli hradu systematický archeologický výskum, z ktorého sú najcennejšie nálezy vystavené v expozícii Z histórie mesta Zvolen na Zvolenskom zámku. Postupne odkrývané ruiny Pustého hradu sú stále viac vyhľadávaným miestom oddychu a poznania. V okolí hradu boli vybudované náučné chodníky oboznamujúce návštevníkov s historickými a prírodnými zaujímavosťami.
Zaujímavé je nezvyčajné riešenie blokovej stavby s vysokou atikou a na nárožiach s kruhovými arkiermi. Na priečelí sa zachovala gotická úprava zo 14. storočia - červeno-biele kvádrovanie a lemovanie trojdielnych okien. Renesančná nadstavba - so zmenenou kompozíciou kvádrovania fasády si zachovala výrazné prvky protitureckej obrany, najmä rôznorodé strieľne. Okolo hradu je opevnenie. Na východnej strane nádvoria je kaplnka, ktorej význam podčiarkuje architektonicky bohato riešený vstupný portál so stĺpovou predsieňou. Hrad je rekonštruovaný a obnovený. V interiéri hradu má sídlo Slovenská Národná Galéria. V klenutom priechode hradu sa zachovali gotické sedílie s kružbami a pôvodné fresky. Z reprezentačných priestorov osobité miesto zaberá kaplnka s architektonickými prvkami začínajúcej sa neskorej gotiky, ďalej rytierska sieň a miestnosti zaklenuté na stredný stľp. Impozantná je aj mladšia baroková hala z 18. storočia s dreveným maľovaným kazetovým stropom.