História strany
Založenie
Na sme.sk dna 10. novembra 2008 uverejnil blog pod názvom Zakladám stranu Sloboda a Solidarita. V tom case už existoval prípravný výbor v zložení Richard Sulík, Jozef Mihál, Richard Švihura a Robo Mistrík. Takisto vznikol druhý tím venujúci sa marketingu. Jeho pevnú súeast tvorili Juraj Droba, Juraj Miškov, Peter Kollárik a Richard Sulík. Po zverejnení blogu sa zaealo ozývat množstvo záujemcov, z ktorých vybraných sto bolo pozvaných 20. decembra 2008 do Pálfyho paláca na tzv. „predkongres“. Na založenie politickej strany je potrebných 10 tisíc podpisov. Tie boli vyzbierané vo februári, kedy bola zároven podaná žiadost o registráciu strany na Ministerstve vnútra SR. O mesiac neskôr 28. marca 2009 sa v hoteli Devín konal Ustanovujúci kongres, ktorý poctila svojou návštevou aj vtedajšia kandidátka na prezidentku SR Iveta Radicová. Na Kongrese bol za predsedu strany zvolený Richard Sulík. Volili sa taktiež noví clenovia Republikovej rady a dalších orgánov strany.
Roky 2009 až 2016
Roky 2009 a 2010 boli pre mladú stranu SaS mimoriadne turbulentné. Prvú výzvu predstavovali volby do Európskeho parlamentu. Kandidátku liberálov viedol ekonóm Ján Oravec, ktorý vo volbách so 4,77 % tesne neuspel. Naopak, úspech sa dostavil u Anky Zemanovej, historicky prvej kandidátky vo VÚC volbách. Následne stranu cakala jej primárna a zároven najväcšia výzva – parlamentné volby. Na Nominacnom kongrese v metropole východu strana predstavila svojich kandidátov. 22 z nich sa po parlamentných volbách 12.6.2010 stalo poslancami NR SR. Strana SaS sa tak so ziskom 12,14 % stala spolu s SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd súcastou vládnej koalície. Novej strane vo vláde však chýbali politické skúsenosti, co sa odzrkadlilo na jej naivite. Spojenie hlasovania o navýšení eurovalu s hlasovaním o dôvere vláde bolo už len vyvrcholením vyhrotených vztahov v koalícii. Výsledkom bol pád vlády 11. októbra 2011. Turbulencie nastali aj vo vnútri strany. Po predcasných parlamentných volbách v roku 2012 strana SaS so ziskom 5,88 % prekrocila brány parlamentu len tesne. O rok neskôr už na piatom Kongrese SaS kandidoval proti Richardovi Sulíkovi na post predsedu strany Jozef Kollár. Ten však neuspel. Do mesiaca vystúpilo zo strany približne 90 clenov z tzv. biznis krídla. V parlamente SaS stratila piatich z jedenástich poslancov, co malo za následok zánik poslaneckého klubu. Po rozkole sa situácia v strane dostala spät do normálnych kolají. Liberáli nadalej na sebe pracovali a opät si potvrdzovali svoju politickú pozíciu. V májových eurovolbách 2014 bol Richard Sulík zvolený za poslanca Európskeho parlamentu. Marcové parlamentné volby 2016 priniesli strane SaS zisk 12,1 % a 21 mandátov. A hoci stranu medzicasom opustili dvaja jej zakladajúci clenovia Jozef Mihál a Martin Poliacik, SaS je dnes najsilnejšou pravicovou stranou, ktorá je pripravená prevziat zodpovednost a spravit Slovensko lepším.
