„Zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Je to jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana) Praktiky jogy používa budhizmus a džinizmus. Na západe (minmo indickej kultúry) mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. ásany, vedúce okrem iného k prečisteniu tela a mysle.
Hlavným cieľom všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej existencie, smrti a narodenia. Dvoma základnými podmienkami tohto oslobodenia sú vairágja (bezžiadostivosť, vzdialenie sa od sveta) a joga (vlastné rozjímanie, zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života). K prvej vedie presvedčenie o márnosti svetského života, plného zla a utrpenia. Druhá vzniká z presvedčenia o potrebe poznať najvyššiu pravdu – Boha. Na rozdiel od iných systémov indickej filozofie pokladá joga za mimoriadne dôležité zdokonaľovať telo a zmyslové orgány.
