Pre všeobecnú verejnosť je známejší profesionálny box, ktorý je oveľa viac propagovaný v komerčných médiách. Nielen v USA sa teší obrovskej popularite. Pre mnohých laikov predstavuje názov “profesionálny box ” vyššiu kvalitu ako amatérsky box. Často je však opak pravdou. Práve preto je pre amatérsky box výstižnejší názov: olympijský štýl boxu. Drvivá väčšina dobrých profesionálnych boxerov bola najprv veľmi úspešná v amatérskom ringu. Mená ako Muhammad Ali, Lennox Lewis, Vitali Klichko, či Henry Maske sa najprv zapísali do histórie Olympijských hier ako ich víťazi. Snáď len výnimkou potvrdzujúcou pravidlo je Mike Tyson, ktorý toho v amatérskom ringu veľa neodboxoval, aj tak sa však najprv stal armádnym majstrom USA. Mnohí profesionálni boxeri sú väčšinou len slabý odvar amatérskeho boxu v ktorom sa nevedeli presadiť. Tí lepší, sú zväčša “ovenčení” už úspechmi z amatérskeho ringu a do “profi boxu” vstúpili hlavne kvôli finančnej stránke veci. “Profi box” je totiž oveľa viac biznis, ako šport.

Je to veľmi dobre zorganizovaný kolotoč, ktorý roztáčajú rôzni promotéri, ako napríklad známy Don King. Mnohí boxeri sú len dohadzovaní, aby si na nich iní urobili meno. “Profi boxeri” by sa dali rozdelil do troch skupín.

1.skupina – hviezdy, ktoré majú za sebou už úspešnú amatérsku kariéru a ich boxérske umenie je zaručené. Napríklad Roy Jones Junior, Lennox Lewis, Zslot Erdei, v minulosti Ali, ci Foreman.

2.skupina – boxeri, ktorí majú taktiež svoju kvalitu, sú “chovaní” na to, aby si spravili dobrú bilanciu zápasov a potom mohli nastúpiť proti nejakej hviezde.

3.skupina – boxeri, ktorých nazývať boxermi je asi hriech. Tí chodia od zápasu k zápasu a prehrávajú rad radom s boxermi z 2.skupiny. Boxeri 2.skupiny si na týchto borcoch spravia dobrú bilanciu, aby mohli boxovať o majstra sveta. Potom sa spraví veľká reklama – zápas o majstra sveta: obhajca – povedzme Roy Jones Junior a jeho vyzývateľ – pre verejnosť neznámy boxer z 2.skupiny, ale so zastrašujúcou bilanciou zápasov. Nazvime ho “XY”. Bilancia boxera XY– 32 zápasov, 31 vyhratých, 25 K.O. ! Nikto ho nepozná, ale každý laik si povie – umm, ten musí byť dobrý. Spraví sa veľká reklama, každý sa teší, zháňa lístky a televízne stanice sa predbiehajú o získanie práv na tento zápas. Príde zápas a v ňom sa len ukáže, že XY ani zďaleka nie je taký dobrý, ako ukazuje jeho bilancia a zápas končí niekde v 3.kole KO v prospech obhajcu, ktorému sa tým len opäť zvýši popularita. Len z času na čas sa uskutoční naozaj lákavý duel, ako napríklad v nedávnej minulosti Lewis vs. Tyson, alebo v dávnej minulosti Ali vs. Frazier. Ešte sa aj pred zápasom na tlačovej konferencii strhne dopredu dohodnutá bitka, čo tiež len zdvihne popularitu a sledovanosť. Ďalším dôkazom toho, že profesionálny box je len dobre zorganizovaný biznis je aj fakt, že existuje až 14 federácií, z toho každá má svojho majstra sveta! Tri najuznávanejšie sú IBF, WBA, WBC. To znamená, že na svete existuje v každej váhe až 14 profesionálnych majstrov sveta. Aj váhové kategórie sú rozdelené oveľa podrobnejšie ako v amatérskom boxe. Všetko je to len preto, aby bolo čo najviac majstrov sveta a čo najviac zápasov “o majstra sveta” , na ktorých sa dá najlepšie zbohatnúť.