Hrady a zámky

Majestátne klenoty, pôsobivo vsadené do nádhernej prírodnej scenérie, ukrývajúce tajomstvá dávnej minulosti. Hrady, zámky, kaštiele a ich ruiny tvoria už od nepamäti neoddeliteľnú súčasť slovenských dejín. Kedysi sídla slávnych panovníkov odolávajúce útokom nepriateľov, či dejiská dôležitých historických udalostí stále dýchajú slávou, eleganciou a romantikou. Pestrá architektúra a umelecké štýly odrážajúce rôzne historické epochy ponúkajú návštevníkom i dnes neopakovateľné zážitky. Majú svoje tajuplné príbehy a viažu sa k nim známe povesti. Vedeli ste, že práve Slovensko sa radí medzi hradné veľmoci? Na našom území sa nachádza totiž 210 takýchto historických objektov z toho 23 hradov a zámokv, 93 zrúcanín a 94 ostatných objektoch ako kláštory, kašteiele či pevnosti. Ponúkame Vám výber našich TOP6.

Hrad Trenčín

Západné Slovensko

Dominantou mesta Trenčín a celého Považia je bezpochyby Trenčiansky hrad postavený na strmom brale. Spolu so Spišským hradom a s hradom Devín je jedným z najrozsiahlejších v Európe. Od 11. storočia bol kráľovským hradom, pod ktorým sa začalo rozvíjať mesto. Mohutný systém jeho opevnenia je výsledkom postupného zdokonaľovania dôležitej pohraničnej pevnosti a neskôr župného sídla. Trenčín s hradom zohral dôležitú úlohu predovšetkým v období tureckých vpádov. Postupne bol majetkom viacerých významných šľachtických rodín. Najznámejším majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky, ktorému patrilo viacero slovenských hradov a preto sa nazýval aj „Pán Váhu a Tatier“. Dnešný areál, ktorý je súčasťou expozície Trenčianskeho múzea, vytvára súbor palácov a výrazná Matúšova veža. Návštevníci určite neobídu Delovú baštu a hladomorňu. V hradnom areáli sa počas roka organizujú rôzne výstavy, koncerty, stredoveké hry a atraktívne nočné prehliadky. Azda najznámejšia je 80 m hlboká Studňa lásky a s ňou spojený príbeh Omara a Fatimy. Podľa povesti hradný pán Štefan Zápoľský zajal krásnu tureckú princeznú Fatimu. Turecký princ Omar, ktorý Fatimu miloval, musel 4 roky kopať do skaly, kým priniesol hradnému pánovi vodu a bol spolu s Fatimou prepustený na slobodu.

Zámok Smolenice

Západné Slovensko

Jednou z najväčších turistických atrakcií východného úpätia Malých Karpát je „rozprávkový“ Smolenický zámok. Patrí k najvýznamnejším romanticky upraveným stavbám na Slovensku podľa vzoru stredofrancúzskych zámkov. Zámok postavili na mieste hradu zo 14. storočia, ktorý slúžil na ochranu pohraničných malokarpatských priesmykov a Českej cesty. Od roku 1777 ho vlastnili Pálffyovci, ktorí ho v druhej polovici 19. storočia romanticky prestavali. Smolenickému zámku dominuje mohutná veža s vyhliadkovou terasou. Strmé strechy, veže, opevnené nádvorie s kaplnkou a baštami a upravená zeleň vytvárajú osobité čaro rozprávkových predstáv. V súčasnosti je zámok sídlom Slovenskej akadémie vied – Kongresového centra SAV a počas celého roka sa v ňom uskutočňuje množstvo vedeckých konferencií a sympózií. V jeho interiéri a exteriéri sa s obľubou prechádzajú každú sobotu mladomanželia kvôli foteniu a filmovaniu, v letných mesiacoch júl a august je sprístupnený verejnosti. Romantický vzhľad zámku zvýrazňuje aj okolitý prírodno-krajinársky park, ktorý prechádza do hustého lesa.

Hrad Slovenská Ľupča

Stredné Slovensko

Nad horehronskou obcou Slovenská Ľupča na úpätí Nízkych Tatier stojí jeden z najzachovanejších hradov na Slovensku - Ľupčiansky hrad. História hradu siaha do 13. storočia. Hrad bol súčasťou vena uhorských kráľovien. Vďaka polohe v blízkosti rozľahlých lesov plných poľovnej zveri ho často navštevoval panovník. V roku 1620 sa stal majetkom Széchyovcov. Svadbou s Máriou Széchyovou ho vyženil uhorský palatín Juraj Wesselényi. Napriek tomu, že si z neho vodca jedného zo stavovských povstaní proti Habsburgovcom urobil rezidenciu, hnev cisára sa nevyvŕšil na jeho pevných múroch a hrad sa zachoval vo veľmi dobrom stave. V 19. storočí sa stal hrad majetkom uhorského štátu a roku 1873 v ňom zriadili sirotinec, neskôr tu sídlili rehoľné sestry. V čase Slovenského národného povstania v ňom fašisti väznili povstalcov.

Kaštieľ Svätý Anton

Stredné Slovensko

V srdci Štiavnických vrchov na strednom Slovensku stojí v obci Svätý Anton (do roku 1996 známej aj pod názvom Antol) monumentálny barokovo-klasicistický kaštieľ s prekrásnym anglickým parkom. Postavili ho v roku 1744 na mieste staršieho hradu vybudovaného pre hontianskeho župana a cisárskeho generála Andreja Koháryho. Kaštieľ sa neskôr stal majetkom bohatej rodiny Coburgovcov. Do konca druhej svetovej vojny v ňom žil niekdajší bulharský cár Ferdinand Coburg. V architektúre kaštieľa je vyjadrená symbolika kalendára. Má štyri vchody, sedem arkád, 12 komínov, 52 izieb a 365 okien. V súčasnosti je sídlom múzea s historickou a poľovníckou expozíciou. Okrem nádherných interiérov s pôvodným nábytkom návštevníkov upúta dlhá chodba s veľkým množstvom loveckých trofejí, najmä jeleních parohov. Skvostom je Zlatý salón s nábytkom, ktorý venovala Mária Terézia ako súčasť svadobného daru svojej dcére Márii Antoinette. Každoročne začiatkom septembra sa v kaštieli usporadúvajú atraktívne poľovnícke slávnosti – Dni sv. Huberta.

Hrad Ľubovňa

Východné Slovensko

Nad Starou Ľubovňou v severovýchodnej časti Spiša sa na vápencovom bralnatom vrchu vysokom 711 m vypína Hrad Ľubovňa. V minulosti sa preslávil stretnutiami korunovaných hláv, ukrývaním poľských korunovačných klenotov a väznením Mórica Beňovského, šľachtica, cestovateľa a kráľa Madagaskaru. Hrad vznikol na rozhraní 13. a 14. storočia. Hrad Ľubovňa sa v čase svojho vzniku zaradil do systému pohraničných hradov na severe Uhorska. Okrem ochrany poľsko-uhorskej hranice zabezpečoval dôležitú obchodnú cestu prechádzajúcu dolinou rieky Poprad do Poľska. V roku 1412 sa v Hrade Ľubovňa uskutočnilo historické stretnutie uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského s poľským panovníkom Vladislavom II. Hrad sa dostal do zálohu poľských kráľov a stal sa sídlom poľských starostov, čiže splnomocnených správcov zálohovaných spišských miest. Po obrovskom požiari v roku 1553 získal Hrad Ľubovňa rozsiahlou prestavbou modernejšiu podobu renesančnej pevnosti. Samostatnú muzeálnu expozíciu predstavuje skanzen v podhradí. Tvorí ho súbor ľudových stavieb, ktorý pripomína malebnú podhradskú osadu.

Kaštieľ Žehra Hodkovce

Východné Slovensko

Barokovo - klasicistický kaštieľ (17. storočie) sa nachádza v obci Žehra, časť Hodkovce. Hoci sa historicky spomína už v roku 1293, život a historický význam mu dala rodina Csákyovcov, ktorá vyše 300 rokov vlastnila neďaleký Spišský hrad. V roku 1702, potom čo sa povstalecké vojská Františka Rákócziho zmocnili a poškodili Spišský hrad, Štefan Csáky si nechal v Hodkovciach postaviť pohodlný barokový kaštieľ. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval, z vyhoretého Spišského hradu dal previesť značnú časť zbraní a vnútorného zariadenia a založil rozsiahly francúzsky park. Vnútorné zariadenie kaštieľa premiestnili 1959 do zbierok nábytkového múzea v Markušovciach, ktoré je súčasťou Východoslovenského múzea Košice. V súčasnosti si návštevníci môžu prezrieť salón Csákyovcov, rozsiahly francúzsky park so štyrmi mytologickými sochami, kaplnku z roku 1803, rodinným cintorín Csákyovcov a zvyšky drobných romantických architektúr. Kaštieľ je otvorený v rámci sociálneho turizmu. V kaštieli bývajú klienti s mentálnym postihnutím, ktorí sa spolu so zamestnancami udržiavajú a zveľaďujú celý areál a vyrábajú suveníry pre turistov.