Slovenské hory každoročne priťahujú tisíce turistov. Mnohé z nich sú našimi národnými symbolmi a vďaka svojej výške nemajú široko-ďaleko konkurenciu. Nechajte si vziať dych stúpaním i výhľadmi - výstup na najkrajšie hory Slovenska bude stáť za to. Ponúkame Vám výber našich TOP6.
Súľovské skaly sú príťažlivé skalným mestom rozprestierajúcim sa na severozápade Slovenska, len niekoľko kilometrov od Žiliny. Zaujímavé tvary reliéfu v podobe skalných veží, ihiel, okien a brán oddelených hlbokými bezvodnými tiesňavami, roklinami a dolinami sú výsledkom pôsobenia vonkajších činiteľov (dažďa, ľadu, vetra – chemického i mechanického zvetrávania) na veľmi tvárny a dobre opracovateľný materiál, aký predstavujú zlepence. K najkrajším skalným útvarom patrí 13 m vysoká Gotická brána, skalný hríb a mnoho ďalších prírodných výtvorov s fantáziu podnecujúcimi názvami (napr. Mária Terézia, Sova, Smrečok a pod.). Okružný náučný chodník s dĺžkou 7,5 km má 17 zastávok s ochranársko-vlastivedným zameraním. V Súľovských skalách môžu návštevníci obdivovať najbohatšie nálezisko orchideí na Slovensku, Súľovský vodopád a zrúcaninu Súľovského hradu.
Na severozápade Slovenska sa na úpätí Veľkého Rozsutca nachádza osada Štefanová s množstvom tradičných objektov ľudovej architektúry. Osada je ideálnym východiskom túr na Veľký Rozsutec (1 610 m). Oblasť Veľkého Rozsutca je národnou prírodnou rezerváciou. Súčasťou rezervácie je sústava tiesňav Diery, ktorú tvoria tri ucelené časti. Dolné diery predstavujú turisticky významnú tiesňavu sprístupnenú lávkami a rebríkom. Horné diery vytvára tiesňava medzi Veľkým a Malým Rozsutcom, ktorá je charakteristická bohatými skalnými útvarmi, vodopádmi a rozmanitosťou kveteny. Ako Nové diery sa označuje tiesňava, ktorá vybieha z Dolných dier proti prúdu menšieho prítoku potoka. Prechod najatraktívnejšími časťami Dolných a Nových dier umožňuje náučný chodník so začiatkom v Štefanovej. Zaujímavé východisko výletov v oblasti Vrátnej predstavuje aj susedná lokalita Starý Dvor. Táto časť je atraktívna predovšetkým v zimnom období najmä pre milovníkov zjazdového lyžovania.
Veľký Choč, týčiaci sa na hranici Liptova a Oravy patrí k najkrajším vrchom Slovenska. Jeho masív je zalesnený prevažne smrekovými lesmi a v najvyšších častiach sa nachádzajú aj jediné súvislejšie porasty kosodreviny v celom pohorí. Pre zachované biocenózy lesných porastov často až pralesovitého charakteru a skalný masív so zriedkavými druhmi flóry bolo toto územie vyhlásené za národnú prírodnú rezerváciu. Na Slovensku je len málo vrchov, z ktorých turisti uvidia taký veľký kus krajiny ako z Veľkého Choča. Za dobrej viditeľnosti sa do kruhového rozhľadu z Veľkého Choča vmestia všetky okolité vyššie pohoria Západných Karpát. Na severe vidieť Babiu horu a Pilsko, na východe Tatry s Roháčmi, na juhovýchode Nízke Tatry, na juhozápade Veľkú Fatru a na západe Malú Fatru. Estetiku lúčnych komplexov zvýrazňujú bralné steny. Z vrcholu možno zostúpiť na liptovskú alebo oravskú stranu viacerými turistickými trasami.
Kráľova hoľa je mohutným masívom a najvyšším vrchom východnej časti Nízkych Tatier. Pramenia pod ňou najväčšie slovenské rieky (Váh, Hron, Hnilec a Hornád), ktoré s jej pôsobivým a majestátnym vzhľadom spôsobili, že spolu s Kriváňom sa stala najospevovanejším slovenským vrchom opradeným mnohými legendami a povesťami. Zvyčajne býva začiatočným alebo konečným bodom nízkotatranskej hrebeňovky. Turisticky najhodnotnejší úsek hlavného hrebeňa východnej časti Nízkych Tatier leží medzi Kráľovou hoľou, Strednou hoľou (1 876 m), Orlovou (1 839 m), Bartkovou (1 790 m) a Ždiarskym sedlom (1 475 m). Z neho možno pokračovať po hlavnom hrebeni západným smerom alebo možno zostúpiť po modrej značke do Ždiarskej doliny bohatej na vápencové tiesňavy, vyvieračky a jaskyne.
Tomášovský výhľad je skalný výstupok terasovitého tvaru v Slovenskom raji. Nachádza sa v nadmorskej výške 680 metrov.Jedná sa o nenáročnú turistiku, na konci ktorej vás čaká krásne prírodné divadlo. Ponúka najkrajší výhľad v Slovenskom raji. Výhľad je naozaj dychberúci, v prípade priaznivého počasia vidno do doliny Bieleho potoka, na Prielom Hornádu a dokonca aj na Vysoké Tatry. Tomášovský výhľad nie je zabezpečený zábradlím, odporúčame sa preto pohybovať na okraji skaly veľmi opatrne.
Turisticky mimoriadne atraktívny je výstup na Kriváň (2 494 m), rozložitý štít v západnej časti Vysokých Tatier. Tento niekoľkonásobný víťaz súťaží o najkrajší vrch Slovenska pôsobí úchvatne najmä z liptovskej strany. Pri pohľade od Pribyliny alebo od Hýb ho možno ľahko rozpoznať podľa nápadného zakrivenia vrcholu, ktorému vďačí za svoje meno. V 19. storočí smerovali na Kriváň, ktorý sa považuje za symbol národnej hrdosti, národné púte. Ich tradícia bola nedávno opäť obnovená. Vrchol Kriváňa možno najľahšie a najrýchlejšie dosiahnuť z Troch studničiek. Prvé serpentíny zeleno značkovaného chodníka privedú turistov na Grúnik, ktorý bol na konci druhej svetovej vojny svedkom krutých bojov partizánov s nemeckými fašistami. Z Grúnika chodník traverzuje úbočím Priehyby do strmého sutinového Krivánskeho žľabu. Odmenou za namáhavý výstup na vrchol je nádherný kruhový výhľad. Najčastejším zostupom z vrcholu Kriváňa je modro značkovaný chodník vedúci k Jamskému plesu. Odtiaľ sa možno po magistrále dostať do Podbanského alebo Štrbského Plesa.